Žijú s vedomím, že k nim raz príde vojna. Tretina obyvateľov najnebezpečnejšieho územia NATO sa chce odsťahovať

Žijú s vedomím, že jedného dňa k nim môže prísť vojna. Mnohí obyvatelia najkritickejšieho miesta obrany územia NATO zvažujú, že sa z oblasti odsťahujú ďalej od hranice s Ruskom.

Reč je o Suwalskom koridore - 65 kilometrov dlhom páse územia medzi Litvou a Poľskom, ktorý oddeľuje ruskú exklávu Kaliningradská oblasť od Bieloruska - verného spojenca Moskvy. 

Satelitné zábery potvrdzujú rastúce obavy z ruských vojenských ambícií v Európe. Analytici varujú, že ak Rusko dostane príležitosť prezbrojiť, môže v budúcnosti ohroziť nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie krajiny východného krídla NATO. 

Nemecký denník Bild sa na litovskej strane hranice snažil zistiť, ako miestni obyvatelia vnímajú hrozbu, že by v prípade ďalšej ruskej expanzie smerom na Západ ocitli v prvej línii bojov.

Podľa zistení denníka mnohí uvažujú o tom, že sa namiesto emigrácie presťahujú do litovského vnútrozemia. K odchodu z tejto oblasti sa prikláňajú najmä rodiny s deťmi alebo seniori.

Ostatní obyvatelia koridoru však o opustení svojich domovov nechcú ani počuť, hoci vedia, že jedného dňa príde ruský útok. „Putin príde. Neočakávam nič iné. Nemám strach, zvykla som si, ale narodila som sa tu a nechcem, aby ma vyhnali z domu,“ povedala dvadsaťtriročná Neringa z obce Jungėnai reportérovi Bildu.

​Achillova päta obrany NATO

Suwalský koridor je považovaný za Achillovu pätu obrany NATO, pretože jeho ovládnutím by Rusko odrezalo celé Pobaltie od zvyšku Aliancie.

„V momente, keď Putin zaútočí, sme pripravení tu konať. Územie NATO považujem za našu vlasť. A vlasť sa bráni, aj keď je to len malá dedina. Ak padne Suvalský koridor, padne celé Pobaltie,“ povedal pilot nemeckého útočného vrtuľníka s krycím menom G-LOC.

Severoatlantická aliancia si zraniteľnosť tohto miesta hranice uvedomuje a plánuje posilniť jeho obranu. Okrem pravidelných vojenských cvičení sa hovorí o personálnom aj materiálnom zabezpečení hranice.

Nemecko tam chce v roku 2027 natrvalo rozmiestniť päťtisíc vojakov. Litva oznámila, že v nasledujúcich desiatich rokoch investuje do obrany svojich východných hraníc viac ako 1,1 miliardy eur.

Medzi najúčinnejšie spôsoby ochrany hraníc patria mínové polia. Pobaltské štáty aj Poľsko preto uvažujú, že odstúpia od Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje používanie protipechotných mín.

Čoraz aktívnejšie je v tejto oblasti aj Bielorusko, ktoré spolu s Ruskom naplánovali na september tohto roka veľké vojenské cvičenie Západ 25, ktoré sa uskutoční tesne za hranicami. Podobné cvičenie s názvom Západ 21 predchádzalo ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.