Pred 80 rokmi odpálili jadrovú bombu a spustili éru strachu. Analytik prezradil, ktoré veľmoci sú najnebezpečnejšie
Osemdesiat rokov po výbuchu Trinity ostáva otázka, či dokáže ľudstvo zvládnuť silu, ktorú si samo stvorilo.
Pred 80 rokmi sa svet prebudil do nového nukleárneho veku. V púšti Nového Mexika Spojené štáty odpálili 16. júla 1945 prvú atómovú bombu.
Test Trinity zmenil chod dejín a otvoril dvere do éry zbraní, ktoré dokážu zničiť celé mestá.
„Teraz som smrťou, ničiteľom svetov,“ takto zneli slová Roberta Oppenheimera, ktorý sa do dejín zapísal ako otec atómovej bomby.
„Dá sa povedať, že išlo o prvú informáciu o tom, čo to v skutočnosti dokáže. Pretože na vývoji sa, samozrejme, podieľalo množstvo vedcov, robili sa simulácie, na tie pomery relatívne pokročilé plány. Ale samotná realita až, samozrejme, bola schopná ukázať, čo to dokáže,“ hovorí bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Projekt Manhattan zamestnával státisíce ľudí a bol dovtedy najdrahším v histórii. Náklady vtedy narástli na viac ako dve miliardy dolárov.
„Výrazná časť ľudí, ktorí sa na vývoji tohto celého podieľala, bola svedkami tejto udalosti. Potom robili všetko preto, aby zmiernili riziká spojené s tým, že konkrétne krajiny vlastnia jadrový arzenál,“ vysvetľuje analytik.
Veľmoci ich používajú hlavne na zastrašovanie, hovorí expert
To, čo začalo v americkej púšti, zmenilo rovnováhu síl vo svete. O 80 rokov neskôr tu máme viac jadrových zbraní ako kedykoľvek predtým.
„Krajiny, ktoré majú tieto zbrane k dispozícii, ich využívajú predovšetkým v politickej rovine a využívajú ich ako spôsob zastrašovania. Väčšina z týchto krajín má aj vybudovanú takzvanú jadrovú triádu, to znamená, že pokiaľ by došlo k poškodeniu jednej alebo dvoch častí, ešte vždy tá tretia je v zálohe,“ hovorí Bránik.
Zatiaľ čo veľmoci svoje stratégie jasne nastavili, obavy vyvolávajú režimy, ktoré sú nepredvídateľné a netransparentné.
„Krajiny, ktoré majú rozsiahly jadrový arzenál, majú predovšetkým zreteľne komunikované jasné vojenské stratégie. Sú menšou hrozbou, pretože si uvedomujú aj vlastnú silu, ale zároveň aj vlastnú zraniteľnosť. Skôr nebezpečenstvo v zmysle nevypočítateľnosti predstavujú krajiny ako je Severná Kórea, Irán a ďalšie, u ktorých sa predpokladá snaha získať v jednotkách čísel jadrové hlavice,“ dodáva expert.
Osemdesiat rokov po výbuchu Trinity ostáva otázka, či dokáže ľudstvo zvládnuť silu, ktorú si samo stvorilo.