Horor jadrového výbuchu v Hirošime: Pozrite si, aké následky by malo odpálenie atómovej bomby vo vašom meste

Svet si v stredu pripomína 80 rokov od najtragickejšieho atómového výbuchu v dejinách - keď americké letectvo 6. augusta 1945 zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. Tlaková vlna zrovnala so zemou všetko v okruhu troch kilometrov, bezprostredne zahynulo vyše 78.000 civilistov a ďalšie desiatky tisícov utrpeli zranenia a doživotné následky.

Dátum sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, známy aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. augusta aj pripomienka Dňa Nagasaki.

Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu.

Zahynulo vyše 78.000 ľudí, vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil takmer na 140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu 200.000.

Následky výbuchu bomby ukazuje aplikácia

So zvyšujúcim sa jadrovým zbrojením po 2. svetovej vojne a tiež s rizikom studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom, mnohí vedci začali uvažovať nad tým, ako vlastne atómová bomba zničí mesto, akú šancu na prežitie majú ľudia v rôznych vzdialenostiach od epicentra.

Experti vyvinuli aplikáciu, ktorá vám umožní vidieť to, aké následky by mal atómový výbuch, porovnateľný s tými v Hirošime a Nagasaki, na vaše mesto.

Prvý a najmenší krúžok najbližšie k centru výbuchu, predstavuje oblasť, kde by mal výbuch najväčší účinok a šance na prežitie sú nulové a všetky budovy by boli zrovnané so zemou.

V oblasti ohraničenej druhým kruhom by vydržali iba niektoré masívne betónové budovy. V závislosti na miestnych podmienkach by dosahovala úmrtnosť 50 až 90%.

Posledný kruh vymedzuje miesto, kde by došlo u ľudí k popáleninám tretieho stupňa. Miesta, ktoré nie sú označené kruhom by tak boli v relatívnom bezpečí, avšak všetko záleží na miestnych a geografických podmienkach, ako aj na spôsobe odpálenia bomby.

Pri zobrazených simuláciách je možné vybrať si dve možnosti odpálenia bomby - priamo na povrchu Zeme alebo v atmosfére.  Okrem bomby Little Boy s účinkom 15 kiloton TNT, ktorá bola použitá v Hirošime, sú na výber aj silnejšie zbrane vrátane tej najobávanejšej - Cár bomby - najsilnejšej vodíkovej bomby sveta sovietskej výroby. 

Takto vyzeral výbuch po zhodení atómovej bomby na Hirošimu. Pozrite si archívne zábery v priloženom videu.