Vedci zistili, aké bolo najobľúbenejšie jedlo prvých Slovanov na našom území. Od Germánov sa v tom výrazne líšili
Vedci určili zloženie stravy Slovanov analýzou organických zvyškov, ktorých molekuly sa zachovali po stáročia v stenách keramických nádob aj z analýzy izotopov uhlíka v ľudských kostiach.
Prví Slovania na našom území konzumovali najmä mlieko, proso a med. Medzinárodný tím vedcov prišiel s týmto zistením na základe analýz organických zvyškov stravy zachovaných v črepoch keramiky a kostiach zvierat, píše web ČT24.
Slovania sa tak od Germánov, s ktorými žili po stáročia v susedstve, líšili nielen genetický ale aj spôsobom stravovania. Germánske kmene totiž preferovali stravu, ktorej hlavnou zložkou bolo bravčové mäso.
Štúdia, ktorej hlavným autorom je český archeológ Jiří Macháček, ukazuje, že v čase, keď Slovania prišli zo svojej pravlasti na pomedzí Ukrajiny a Bieloruska, sa spôsob života na našom území radikálne zmenil.
Z niekoľkých molekúl potravín zachovaných v črepoch keramiky a kostiach skonzumovaných zvierat sa vedcom pomocou rádioaktívnej uhlíkovej metódy podarilo určiť, že zmena životného štýlu spôsobená príchodom Slovanov nastala niekedy medzi rokmi 560 a 600 n. l. Aj vďaka zvyškom potravy tak vedci potvrdili už predtým známy historický fakt, že Slovania skutočne prišli do strednej Európy niekedy v 6. storočí.
Proso zanecháva v kostiach špecifickú stopu
Vedci určili zloženie stravy analýzou organických zvyškov, predovšetkým tukov, ktorých molekuly sa zachovali po stáročia v stenách keramických nádob používaných na varenie. Ukázalo sa, že Slovania, uprednostňovali suroviny, z ktorých pravdepodobne varili prosnú kašu – jedlo pripravené z lúpaného prosa.
„Popularita prosa a kaše z neho vyrobenej pretrvávala medzi Slovanmi dlhý čas. Aj počas Veľkomoravskej ríše, prvého protoštátu západných Slovanov v deviatom storočí, celé obyvateľstvo vrátane veľkomoravskej elity konzumovalo proso vo veľkých množstvách,“ hovorí Macháček.
Okrem molekúl zachytených v črepoch vtedajších nádob to vyplýva aj z analýzy izotopov uhlíka v ľudských kostiach, kde proso zanecháva špecifickú stopu.
Podľa Macháčka archeológia a prírodné vedy, ktoré s ňou spolupracujú, ukazujú, ako sa formovala dnešná Európa v čase, keď po páde Rímskej ríše došlo k významnej zmene v zložení európskeho obyvateľstva a jeho spôsobe života.
V priloženom videu si môžete pozrieť reportáž o rebríčku najlepších slovenských jedál: