U nás to bol medvedí guláš, vo Švédsku sendviče s losím mäsom. Cena za porciu prekvapí

Vo švédskej Kirune sa okrem sťahovania svetoznámeho kostola, nehovorí o ničom inom, len o losích a sobích sendvičoch. Lákajú miestnych i turistov.

„Chutí mi. V Anglicku máme skôr mäso z jeleňa, ale nemá takú výraznú chuť,“ hovorí jeden z nich.

„Mohla by som jesť iba toto jedlo a zvyšok mesiaca by som nemusela jesť iné mäso,“ dodáva ďalšia turistka.

​„Je to úspešné, lebo každý, kto príde do Švédska chce ochutnať soba alebo losa. Mäso je jemné, nič čo by niekomu mohlo vyslovene prekážať. Funguje pre ľudí z celého sveta - Ázie, Ameriky, Európy,“ tvrdí majiteľ Zebastian Bohman.

Verzia v USA

Toto jedlo poznajú v hovädzej verzii v americkej Philadelphii, kde to volajú cheesesteak, pretože neoddeliteľnou súčasťou je tavený syr. Inšpirácia je jasná, akurát upravená na lokálne pomery.

„Keď sme sa ľudí pýtali, čo im tu v Kirune chýba, hovorili, že bagety zo Subwayu. Hneď sme vedeli, že mäso by sme chceli lokálne - no a tu sa dá najľahšie zohnať sobie a losie,“ dodáva Cecilie Absahamsson, šéfkuchárka a majiteľka.

​Aj keď vo Philadelphii nikdy neboli, narazili na recept na internete a povedali si, že to je ono. Najťažšie bolo zohnať dodávateľa hoagie sendvičového pečiva - tvarovo je podobné bagete, chuťovo pripomína skôr mäkkú žemľu.

Drahé jedlo

Divina zo švédskych lesov ale nie je lacný špás, práve naopak.

„Keď sme s tým začali, nevedel som, že je to najdrahšie mäso, aké sa dá vo Švédsku kúpiť. Ale sendviče sa predávajú. Takže máme robotníkov, ktorí si k nám chodia pochutiť na najdrahšom sendviči v krajine. Jedna porcia stojí vyše 20 eur," zakončí majiteľ.

Okrem sendvičov majitelia rozšírili menu aj o hamburgery a šaláty so sobím a losím mäsom, alebo ich kombináciou.

A stále majú plno. Týždenne podnik spotrebuje v priemere 100 kilogramov losieho mäsa, 50 kíl údeného soba a 500 kusov pečiva.