Vedci vyvrátili mýtus o pravekých lovcoch a zberačkách. Na lov chodili aj ženy

Zdá, že predstavy o tom, že pravekí muži boli lovcami a ženy sa združovali výlučne pri zberoch, nie sú tak celkom pravdivé. Naznačuje to nový objav archeológov, podľa ktorých sa do lovov rovnako zapájali aj ženy, informuje CNN.

Tí totiž objavili v peruánskych Andách na mieste zvanom Wilamaya Patjxa pohrebisko a v ňom pozostatky ženy, ktorá bola pochovaná pred asi 9000 rokmi spolu so zbraňami a loveckými nástrojmi. Vedci analyzujú aj ďalšie náleziská v Amerike, ktoré by mohli definitívne vyvrátiť zaužívané predstavy o rozdelení práce našich pravekých predkov. Že išlo o pozostatky ženského tela, potvrdila analýza kostí a bielkovín nachádzajúcich sa v zuboch kostry.

Žena, ktorá mala v čase smrti približne 17 až 19 rokov, bola pochovaná s predmetmi, ktoré naznačovali, že lovila veľkú zver pomocou oštepov. V hrobe sa našli kamenné hroty, nôž a predmety, ktoré sa používali pri čistení vnútorných orgánov zvierat a ich koží.

„Pracovné postupy v pravekých spoločnostiach boli vysoko rodové, čo by mohlo viesť k domnienke, že moderné sexistické nerovnosti v platovom ohodnotení alebo pracovných pozíciách sú prirodzené,“ uviedol autor štúdie Randy Haas, ktorý pracuje ako odborný asistent antropológie na University of California v Davise. „Teraz je však zrejmé, že rodová deľba práce bola u našich predkov pravdepodobne spravodlivejšia, než sme si mysleli,“ dodal.

Podľa archeológov a ich nálezov bývajú predmety kladené do hrobov k ľudským pozostatkom tie, ktoré najčastejšie používali počas svojho života. Niektorí vedci podľa Haasa túto tézu spochybňujú, pretože sa im nehodí do sexistických predstáv o deľbe práce západnej spoločnosti, hoci najnovšie archeologické nálezy ženských tiel s loveckými nástrojmi ich vyvracajú.

Archeológovia pritom preskúmali 429 kostier na 107 pohrebiskách v Severnej a Južnej Amerike z obdobia neskorého pleistocénu a raného holocénu, čo je približne pred 8 000 až 14 000 rokmi.

Z nich bolo 26 jedincov pochovaných s loveckým náradím, išlo o celkovo 11 žien a 15 mužov. Tento nález preto odborníci považujú za jasný dôkaz, že ženy sa rovnako podieľali na love veľkej zveri. Výsledky svojho bádania archeológovia uverejnili v časopise Science Advances.

Nedávny výskum naznačuje, že lov veľkej zvery všeobecne bol do značnej miery komunitnou aktivitou, ktorá si vyžadovala prítomnosť všetkých silných a zdravých jedincov. Naši predkovia používali na lov predmety, ktoré neboli až také presné, a teda si vyžadovali skúsenosti. Tým sa podľa odborníkov učili už od detstva a bolo pritom jedno, či ide o ženu alebo muža.

Podľa vedcov sa podobným spôsobom pristupovalo aj k výchove detí, čo v minulosti tiež nemusela byť výsostne ženská záležitosť. Podľa zistení archeológov totiž aj v prípade starostlivosti o potomstvo platila zásada komunitnej aktivity, do ktorej sa zapájali viacerí členovia rodu.