Cesta pápeža Františka do Vatikánu: Z milovníka tanga a futbalu sa stala hlava cirkvi nového milénia

V zime, 17. decembra 1936, sa v „Paríži Latinskej Ameriky“ (Buenos Aires) narodil skromný chlapec talianskych migrantov Jorge Mario Bergoglio. Bol najstarší z piatich detí v rodine železničiara a ženy v domácnosti. Bol veľmi spoločenský, mal množstvo priateľov, od detstva miloval tango a futbal. Vyrastal v skromnosti a dodnes sa vyznačuje skromnou povahou.

Jeho cesta do Vatikánu bola kľukatá, ale výnimočná. Stal sa prvým pápežom v histórií, ktorý pochádza mimo európskeho kontinentu. Mnohí ho považujú za hlavu cirkvi nového milénia s modernými názormi a veľmi ľudským prístupom.

Cestu kňazstva si zvolil až v dospelosti. Ako sám uvádza, údajne ho k sebe povolal Boh a počul jeho volanie. Dovtedy o povolaní kňaza nikdy nehovoril, mal priateľku, študoval na strednej chemickej priemyslovke, neskôr pracoval v továrni na ponožky a vyskúšal si dokonca aj prácu vyhadzovača. Keď mal 21 rokov, vážne ochorel a bol na prahu smrti. Pre infekčné ochorenie mu museli odobrať časť jednej strany pľúc.

Po tejto náročnej skúsenosti sa rozhodol pre kňazstvo. V roku 1958 vstúpil medzi jezuitov a o desať rokov neskôr ho vysvätili za kňaza. Vyučoval na teologickej fakulte a zvolili ho aj za provinciála argentínskych jezuitov. Argentínčania ho milovali. Vždy sa zastával chudobných a bezbranných. Chodil medzi ľudí, nezatváral oči pred realitou a snažil sa pomáhať.

Jorge Mario Bergoglio zažil v Argentíne aj kruté časy. V rokoch 1976-1983 panovala v Argentíne vojenská diktatúra, počas ktorej bez stopy zmizlo vyše 30-tisíc ľudí. Bergoglio skryte pomáhal prenasledovaným a dostal mnohých za hranice i za cenu ohrozenia svojho života.

V tom čase bolo bežnou praxou mučenie, verejné násilnosti, znásilňovanie a atmosféra strachu. Mnoho politických aktivistov bolo odsúdených na smrť, do exilu utieklo približne dva milióny ľudí, viac ako 19-tisíc ľudí len tak zastrelili na ulici. Bergoglio paradoxne pomáhal ľuďom v tesnej blízkosti prezidentského paláca, kde sídlil prezident vojenského režimu Jorge Rafael Videla. Niekoľko metrov odtiaľ bol kostol sv. Ignáca so sídlom jezuitov, kde pomáhali prenasledovaným ľuďom.

Pápež pôsobil v rokoch 1980-1986 ako rektor Kolégia sv. Jozefa a tiež ako farár v San Migueli. Následne odišiel do Nemecka, kde dokončil svoju dizertačnú prácu. Za svoje mimoriadne pôsobenie ho Ján Pavol II. 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Vzápätí bol menovaný za biskupského vikára pre oblasť Flores a 21. decembra 1993 bol poverený aj úradom generálneho vikára arcidiecézy. Potom už nebolo žiadnym prekvapením, keď bol 3. júna ustanovený koadjútorom arcibiskupa v Buenos Aires. Neprešlo ani deväť mesiacov a 28. februára 1998, po smrti kardinála Quarracina, sa stáva arcibiskupom, primasom Argentíny a ordinárom pre veriacich východného obradu v Argentíne, píše katolícka cirkev na Slovensku.

Bergoglio sa stal vo februári 2001 kardinálom. Vtedy požiadal veriacich, aby nešli do Ríma osláviť jeho menovanie a ušetrené peniaze darovali chudobným. Stal sa populárnym v celej Latinskej Amerike. Napriek tomu sa nikdy nevzdal svojho striedmeho postoja a prísneho životného štýlu. Do práce cestoval vždy verejnou dopravou, chudobných kládol na prvé miesto, spovedal sa v katedrále ako bežní kňazi. Bol vždy „pastierom chudobných ľudí, hlasom tých, ktorí nemajú hlas, tvárou tých, ktorí nemajú tvár.

Ako arcibiskup Buenos Aires (vymenovaný v roku 1997) - diecézy s troma miliónmi obyvateľov - vypracoval misijný plán založený na spoločenstve a evanjelizácii, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá; vedúca úloha uvedomelých laikov; evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta; pomoc chudobným a chorým. Jeho cieľom bolo reevanjelizovať Buenos Aires, „berúc do úvahy tých, ktorí tam žijú, jeho štruktúru a jeho históriu".

Bergoglio vždy odmietal nadštandardné veci zaisťujúce jeho ochranu a pohodlie. Keď sa 13.3. 2013 stal pápežom a prijal meno František, naďalej nechcel sprievod, tajomníka, nosiča batožiny ani pancierový papamobil. Prehlasuje, že „jeho osud je v rukách Božích".

Po zvolení odmietol pápež odvoz limuzínou, pripravený trón a prijímal gratulácie priamo uprostred davu kardinálov a neprijal ani zlatý pápežský kríž, ale mal na krku svoj pôvodný kovový, ktorý nosil ako kardinál.

10 vecí, ktoré ste možno o pápežovi netušili:

1. Keď sa stal Bergoglio pápežom, letel do Ríma ekonomickou triedou.

2. Od motorkárov dostal motorku Harley-Davidson. Predal ju v aukcii a peniaze venoval na pomoc bezdomovcom.

3. Má zbierku futbalových dresov.

4. V roku 2013 sa stal osobnosťou roka v ankete magazínu Times.

5. Okrem filozofie má aj titul z chemického odboru z Univerzity v Buenos Aires.

6. Plynulo ovláda španielčinu, latinčinu a taliančinu. Rozumie po nemecky, francúzsky, portugalsky, anglicky a ukrajinsky.

7. V roku 2001, keď ešte nepôsobil ako pápež, prijal 12 pacientov s AIDS. Umyl im nohy a následne im ich aj pobozkal.

8. Je autom alebo spoluautorom mnohých knižných publikácií.

9. Má veľký zmysel pre humor.

10. Miluje pizzu a Édith Piaf.

https://www.youtube.com/watch?v=aImytGrpoaY