Ľudia ich používajú len pár, v skutočnosti sú ich stovky. Pozrite sa na históriu slovenských nadávok

Vulgarizmy patria k našim každodenným životom, či sa nám to páči, alebo nie. Nadávky a iné neslušné slová majú v slovenčine väčšinou pomerne zaujímavú históriu, pričom pôvod niektorých siaha niekoľko storočí do minulosti.

„Bože, my vôbec nie sme kultúrny národ. Veď máme len dve-tri nadávky,“ povedal raz Milan Lasica. Práve táto veta inšpirovala aforitu Tomáša Uleja k hľadaniu. Dlhé roky chodí po knižniciach a prehrabáva sa v zdrojoch tradičnej slovenskej ľudovej kultúry, vďaka čomu vytvoril unikátnu zbierku tradičných nadávok. Doposiaľ ich odhalil približne 700.

„Medzi moje najobľúbenejšie patrí ogrgeľ, škuliperda alebo tlčibabka, čo bol výraz označujúci falošnú babku. V skutočnosti majú nadávky väčšinou iný význam, ako sa na prvé znenie môže javiť,“ hovorí Ulej.

Prečítajte si aj: Dojímavá víťazná fotografia rozplakala svet. Zachytáva hrôzu vojny v Sýrii

Historické nadávky

Keď v súčasnosti počujeme historickú nadávku, príde nám milá. „Napríklad huncút. Teraz to bežne poviete aj malému bábätku. V minulosti však išlo o skutočne vulgárny výraz, ktorý pochádza z nemčiny,“ vysvetľuje.

Odvodené boli často od zvierat, cudzích slov, psychických porúch, osobnostných aj fyzických nedostatkov. Zamerali sa teda na hanenie. Urážali všetko, teda vzhľad, tučnotu, vzrast, vlastnosti aj bezzubosť. Boli malebné, zneli vtipnejšie, iné naopak až príliš hanlivo, ich význam sa však časom zmenil. Veď prečítajte si niektoré z nich:

Poznať tiež môžete:

Ľapduľa – mnohovravná, ukričaná žena

Lušta – zlé dievča

Mamuna – tučná, mohutná žena

Maškariak – škaredý človek

Odrifúz – neupravený človek

Viac sa o slovenských vulgarizmoch sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.