Zábery prvého človeka na Mesiaci sa stratili. NASA ich údajne premazala
Odborníci z NASA zachytávali pôvodný signál priamo z vesmíru a zapisovali ich na neskoršiu analýzu. Kazety sa záhadne stratili.
„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," povedal váhavým a možno trochu roztraseným hlasom astronaut Neil Armstrong. Jeho slová počuli v živom vysielaní stovky miliónov ľudí. Tí, ktorí sledovali priamy prenos z Mesiaca na televíznych obrazovkách dokonca videli aj čiernobiely obraz. Informuje iDnes.cz.
Video bolo rozmazané, blikajúce a veľmi tmavé. Väčšine divákov to však príliš neprekážalo. Bolo to predsa vysielanie doslova z iného sveta. Iba tím inžinierov, ktorý bol zodpovedný za videokameru astronautov z kvality nadšení nebol.
https://www.youtube.com/watch?v=CtwSgvstl8c
„Vedeli sme, že skutočný zaznamenaný obraz bol oveľa lepší," spomínal v roku 2009 muž, ktorý vyvinul kameru pre misiu Apollo 11 a ďalšie projekty NASA. Kamera Stana Lebara bola na vtedajšie obdobie neštandardná. Využívala experimentálny formát, ktorý umožňoval vyššiu kvalitu obrazu, ako bola v tom čase bežná.
Inžinieri z laboratórií NASA nahrávali pôvodný signál na magnetické pásky. Signál z Mesiaca zachytávali pre neskoršiu analýzu. Kazety dosť dlho nikoho nezaujímali. Po asi tridsiatich rokoch však NASA spustila interné pátranie. Na historických fotografiách totiž bolo jasne vidieť rozdiel medzi kvalitou záberov v televízii a na záberoch priamo z kamery.
Kazety s pôvodným signálom sa však jednoducho stratili. Existujú síce rôzne kópie, ktoré v nižšej kvalite archivovali jednotlivé televízie. Kazety s pôvodným signálom v najvyššej kvalite sa jednoducho stratili.
„Dostali sme stovky tipov od ľudí, kde by sme mohli kazety nájsť," popísal Lebar. Pátranie zaviedlo vedcov aj do národných a súkromných archívov, garáží a dokonca aj na skládky odpadu. „Prešli sme si všetko, čo na sebe malo nápis Apollo," uzavrel.
Hľadanie však neprinášalo výsledky. Ukázalo sa, že medzi rokmi 1981 a 1983 NASA znovu použila asi 40-tisíc škatúľ s kazetami. Bolo to núdzové riešenie a reakcia na nedostatok magnetických pások na nahrávanie dát z nových satelitov. „Bolo treba nahrávať dáta nepretržite, sedem dní v týždni, 24 hodín denne," vysvetlil Lebar.
Výsledky hľadania však vedú k naozaj smutným záverom. „Neverím, že kazety ešte stále existujú. Bolo ťažké tento fakt prijať, ale dôkazov je jednoducho veľa. Museli sme sa zmieriť s realitou." Kazety s pôvodným vysielaním Apolla 11 sú tak pravdepodobne navždy stratené, alebo prepísané.
