Fajka sa u nás fajčila už v 17. storočí, dokazuje to aj unikátny nález
Jej výnimočnosť spočíva v tom, že je opatrená plochým rebrom, ktoré slúžilo na opretie fajky o podlahu.
Unikátny nález hlinenej fajky, ktorý pochádza z archeologického výskumu rimavskosobotského Hlavného námestia, je predmetom mesiaca september v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ako uviedol archeológ Alexander Botoš, patrí medzi niekoľko málo zachovaných archeologických nálezov z územia Slovenska, ktoré dokladujú fajčenie tabaku vo fajke v 17. storočí.
"Počas archeologického výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote, vykonanom v rokoch 1993 až 1997 pod vedením archeológa Istvána B. Kovácsa, bolo objavených mnoho významných nálezov. Patrí k nim aj pozoruhodná kolekcia ôsmich hlinených fajok, medzi ktorými má osobitné postavenie prezentovaná dvojdielna fajka," konštatoval Botoš.
Podľa neho jej výnimočnosť spočíva v tom, že je opatrená plochým rebrom, ktoré slúžilo na opretie fajky o podlahu. Pri tomto spôsobe fajčenia je fajka položená na zemi a fajčí sa z nej pomocou dlhej trúbeľky. Práve spôsob fajčenia indikuje i jej chronologické zaradenie. Možno ju označiť za jeden z najstarších typov fajok na území Slovenska a zaradiť do obdobia 17. storočia.
"Na území dnešného Slovenska sa fajčenie fajky udomácňuje v priebehu 17. storočia v súvislosti s osmanskou okupáciou Uhorska. Druhým smerom, z ktorého sa fajky dostávali na naše územie, bol priestor západnej Európy, hlavne v súvislosti s tridsaťročnou vojnou, prostredníctvom žoldnierov, ktorí v nej bojovali. Najstaršie nálezy fajok na našom území sa objavujú na významných hradoch alebo v stredovekých mestách, kde sú dokladom čulých obchodných stykov, nakoľko fajčenie v tom období nebolo bežnou záležitosťou," vysvetlil Botoš.
