Oblačno7°C
sobota, 10.10.2026, Slavomíra
Váš tip na reportáž
  1. Zaujímavosti
  2. homo sapiens
  3. Bude sa prepisovať história: Človek je na tejto planéte oveľa dlhšie ako sme si mysleli

Bude sa prepisovať história: Človek je na tejto planéte oveľa dlhšie ako sme si mysleli

RK
Ilustračné foto.
Zdroj: Shutterstock/JuliusKielaitis

Podľa výskumníkov majú kosti 300-tisíc rokov. Najstaršie doteraz nájdené fosílie druhu Homo sapiens mali 195-tisíc rokov.

Najstaršie ľudské fosílie, aké kedy boli objavené, sa podarilo vykopať vedcom v Maroku. Už teraz je jasné, že sa bude prepisovať história a je to významný objav pre zistenie pôvodu človeka. Nájdené fosílie sú až o 100-tisíc rokov staršie ako doteraz známe fosílie z náleziska Omo Kibish v Etiópii..

Fosílie našli na archeologickom nálezisku Jebel Irhoud v Maroku a patrili trom dospelým osobám, jednému adolescentovi a malému dieťaťu, približne 8-ročnému. Informáciu priniesla agentúra Reuters a citovala článok uverejnený vo vedeckom časopise Nature, napísal portál RT.com

Podľa výskumníkov majú kosti 300-tisíc rokov. Najstaršie doteraz nájdené fosílie druhu Homo sapiens mali 195-tisíc rokov.

Zaujímavá je aj lokalita nálezu, pretože doteraz sa myslelo, že kolískou ľudstva je východná Afrika, nie severná.

Zdroj: Twitter/AP Health & Science

„Mysleli sme si, že kolíska ľudstva má 200-tisíc rokov, no nové zistenia ukazujú, že druh Homo sapiens sa v Afrike šíril už pred 300-tisíc rokmi. Človek sa nerozšíril Adamovou cestou v Edenskej záhrade. Jeho rozšírenie je panafrickým procesom a je oveľa komplexnejšie ako sa nám doteraz zdalo," myslí si vedec Jean-Jacques Hublin z inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.

Druh Homo sapiens (človek rozumný) žil ako lovec a zberač. Dokazujú to objavy zvieracích kostí na miestach, kde boli starovekí ľudia pochovaní. Človek rozumný už používal oheň  a vyrábal špecializované nástroje.

Používanie ohňa vedcom umožnilo pri zisťovaní veku fosílií využitie termoluminiscenčnej datovacej metódy. Bolo veľkým šťastím, že mnoho predmetov nájdených v Maroku bolo vystavených plameňu, preto vedci dokázali určiť ich vek pomerne presne.

Nájdené lebky ukazujú, že od dnešného človeka sa Homo sapiens spred 300-tisíc rokov odlišoval tvarom lebky, tú mal širšiu a nemala globusovitý tvar.

Rozdielnosť lebiek (vpravo) je lebka dnešného človeka.jpeg

Zdroj: Twitter/AP Health & Science

Páči sa vám tento obsah?

Pridajte si tnlive.markiza.io ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.

Pridať preferovaný zdroj


Zaujímavosti


Dôležité témy


Najčítanejšie články


Dostávajte najdôležitejšie udalosti dňa mailom, aby vám neuniklo nič podstatné

Stlačením tlačidla "Odoberať" prehlasujem, že mnou poskytnuté moje údaje sú aktuálne a pravdivé, a súhlasím so spracovaním osobných údajov na účely zasielania newslettra o najdôležitejších udalostiach dňa.

TN 60

Aktuálne

Zobraziť všetko
DomovTN 60TN LiveAktuálneRegiony