Rebríček najkrvilačnejšieho hmyzu u nás: Ktoré druhy nám vycicajú najviac krvi?

Málokto sa vyhne počas leta štípancom hmyzu. Aj na Slovensku žije taký, ktorého potravou je práve krv. Nepríjemné štípance tak vedia spôsobiť ľuďom aj zvieratám. So sebou prinášajú aj vírusy a ochorenia. Píše portál vysetrenie.zoznam.sk.

Komáre a pakomáre zo subtropických a tropických oblastí vedia preniesť virózy aj zárodky červov, ktoré spôsobujú onchocerózu.

„Na Slovensku môžu prenášať napríklad vírus Ťahyňa. Z pakomárikov, ktoré dokážu infikovať tropickými vírusmi, u nás nájdeme napríklad pakomárika obyčajného a pakomárika blšieho,“ hovorí zoológ Ľubomír Vidlička z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.

Mušky, muchničky alebo labky. Majú do šiestich milimetrov a samičky štípu dosť bolestivo. Na človeka nalietavajú ráno a večer, keď je zamračené aj celý deň.

„Ich sliny obsahujú jedovatý simulidotoxín s hemolytickým účinkom. V mieste vpichu vznikajú opuchy a rana intenzívne svrbí. Môžu sa dostaviť aj horúčky a bolesti hlavy, prípadne dýchacie problémy. Dochádza k poškodeniu červených krviniek. V miernom pásme môžu medzi zvieratami prenášať onchocerkózu a leukocytózu. U nás žijú napríklad muška ozdobná a muška škvrnitá,“ hovorí zoológ.

Iba osemmilimetrový hmyz s dlhým dopredu smerujúcim tuhým cuciakom, ktorý napáda najmä hovädzí dobytok, sa môže zahryznúť aj do človeka. Samček aj samička bodavky stajňovej cicajú cez deň. Krvou sa živí aj bodavka malá a zoológ upozorňuje, že obe môžu prenášať cysty parazitov. „Môžu spôsobovať mastitídy a brucelózy,“ uvádza odborník.

Ovady, ktoré sú veľké až do 30 milimetrov s krídlami často aj škvrnitými znepríjemňujú život zvieratám aj ľuďom. Krv cicajú samičky. V trópoch a subtrópoch môžu prenášať virózy a bakteriózy a sú tiež pôvodcami filarióz a trypanozomóz.

„V našom miernom pásme sú prenášačmi tularémie a antraxu,“ hovorí zoológ. U nás sú bežné napríklad bzikavka dažďová, ovadík obyčajný, ovadík dotieravý, ovad hovädzí a ovad bzučivý.

Kuklorodka je zo všetkých najkrvilačnejšia. Napáda zvieratá žijúce vo voľnej prírode, neodmietne ani človeka. „Cicia asi 10 až 20 minút. Najznámejšie z tých, ktoré sa môžu pohostiť aj na človeku, sú kuklorodka jelenia a kuklorodka konská,“ dodáva Vidlička.