Čínski vedci nahnevali západných kolegov: Opiciam vložili ľudský gén inteligencie
Etické pravidlá v Číne sú oproti zvyšku sveta výrazne benevolentnejšie.
Čínski vedci opäť nahnevali svojich západných kolegov. Dôvodom je experiment, v rámci ktorého pridali do genómu makaka „gén inteligencie". Biológovia na základe testov dokázali, že takto „vylepšené" zvieratá majú bystrejšiu krátkodobú pamäť a ich mozog sa vyvíja dlhšie.
Výskum sa uskutočnil v laboratóriu čínskeho vedca Bing Su, ktorý sa zaoberá evolúciou inteligencie. Jeho cieľom je zistiť, čím sa ľudský mozog líši od našich najbližších príbuzných - primátov. Píše o tom odborný portál technologyreview.com.
Gén MCPH1, nazývaný aj mikrocephalin, či gén inteligencie, je dôležitým faktorom pre vývoj ľudského mozgu v období, keď je dieťa ešte v tele matky. Deti s poruchou tohto génu sa rodia s menším mozgom, od toho je aj odvodený názov microcephalin. Genóm človeka a jemu najpríbuznejšieho primáta -šimpanza, sa prekrývajú na 95%, a práve v tých zvyšných piatich percentách sa nachádza gén MCPH1.
Z jedenástich upravených embryí makakov prežilo iba päť jedincov, ktorí následne prešli skúškami inteligencie, pozornosti a ďalších fenoménov spojených s vnímaním.
Čínski vedci očakávali, že mozgy opíc s týmto génom budú väčšie a opice budú inteligentnejšie. Prvý predpoklad sa nenaplnil, no opice s ľudským génom dosiahli v testoch oproti normálnym jedincom výrazne lepšie výsledky.
Aj napriek tomu, že bola štúdia publikovaná v prestížnom časopise oxfordskej univerzity, západní vedci ju prijali negatívne - podľa nich totiž nie je zlučiteľná s vedeckou etikou. Prekáža im najmä voľba pokusného modelu. Už v roku 2010 označili západní biológovia poľudšťovanie niektorých druhov primátov za neetické. Profesor Bing Su sa proti týmto výhradám bráni argumentom, že makaky, v porovnaní so šimpanzmi, nie sú až takí blízki príbuzní človeka. Spoločného predka totiž mali ešte pred 25-miliónmi rokov.
Etické pravidlá v Číne sú oproti zvyšku sveta výrazne benevolentnejšie. Čínske chovné stanice ročne vyprodukujú až 30-tisíc opíc, ktoré následne predávajú laboratóriám po celom svete.
