Pozrite sa na oblohu: Padá vesmírny prach starý miliardy rokov. Lyridy vrcholia aj nad Slovenskom
Meteorický roj Lyridy patrí k najstarším známym úkazom. Vedci ho spájajú s kométou Thatcher a tvrdia, že jeho častice nesú informácie o vzniku slnečnej sústavy.
Vesmírny príbeh na nočnej oblohe. Nad našimi hlavami ešte aj dnes horia kúsky kométy starej miliardy rokov. Lyridy, rovnako ako ostatné meteorické roje, sú prachom z čias, keď sa naša slnečná sústava ešte len rodila.
„Je to najstarší meteorický roj, poznáme ho už z čínskych kroník spred 2 600 rokov,“ vysvetľuje astrofyzik z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach Pavol Bobík.
„Obsahuje pomerne aj jasné bolidy alebo jasné meteory. Človeku až srdce poskočí, keď vidí takýto krásny jav,“ hovorí astronóm z Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Tóth.
Dnes v noci môžeme vidieť 5 až 10 meteorov za hodinu. Raz za 60 rokov však dokážu naozaj prekvapiť.
„Pred približne dvesto rokmi bola podľa novinových článkov obloha úplne zasiata meteormi. Podľa iného zdroja vraj nebolo vidieť niektoré hviezdy,“ tvrdí Bobík.
„Výbuchy aktivity. Naposledy v 80. rokoch sme zaznamenali výrazný nárast. Predpokladáme, že išlo o jadro, zhustenie alebo rozpadnutú časť väčšieho meteoroidálneho telesa,“ vysvetľuje Tóth.
Prečítajte si tiež:
Pochádzajú z kométy
Lyridy sú drobné úlomky kométy Thatcher, ktorá sa každých 400 rokov vracia k Slnku a zanecháva za sebou prúd prachových častíc.
„Táto dráha križuje dráhu Zeme každý rok v tomto jarnom období, preto vidíme tieto častice,“ hovorí Tóth.
„Kométy sú zaujímavé tým, že sa v nich zachovala pôvodná látka, z ktorej vznikala slnečná sústava,“ tvrdí astronóm Astronomického ústavu SAV Ján Svoreň.
„Ten dážď meteorov je v podstate pozostatkom časovej schránky, ktorá nesie informácie o histórii slnečnej sústavy – miliardy rokov staré,“ hovorí Bobík.
„Môže nám to veľa povedať o tom, aké boli podmienky pri vzniku našej Zeme,“ vysvetľuje Svoreň.
V neposlednom rade možno práve títo prastarí poslovia navždy zmenili podobu našej planéty.
„Výskum komét je často skladačkou pôvodu života – o tom, aké látky vtedy existovali a či z nich mohlo vzniknúť niečo živé,“ uzatvára Bobík.
