Schúlia sa do trávy a nepohnú sa. Dobrovoľníci vstávajú o pol štvrtej, aby ich zachránili pred smrťou
Vstávajú o pol štvrtej ráno. Musia stihnúť prehľadať lúku, kým ju prehreje slnko a prídu traktory s kosačkami. Až desiatky tisíc srnčiat ročne zahynie pri jarnom kosení lúk. Dobrovoľníci inšpirovaní dlhoročnými skúsenosťami z Česka ich aj u nás začínajú zachraňovať.
Srnčatá sú majstri v maskovaní. Nájdu ich len termokamerou z dronu. Prvé bolo už staršie.
„Nakoniec sa postavilo a odišlo, čo je vlastne skvelé. Za mňa to bola úspešná akcia,“ uviedla zoologička dobrovoľníčka Daniela Černá.
No prišla úspešnejšia. Ďalšie srnča. Nakladanie do boxu sme sledovali z diaľky. Nesmie tam byť veľa cudzích pachov.
„Máme rukavice, nedám si ráno žiaden dezodorant. Aj keď zviera dvíham rukavicami, tak si najprv ešte natrhám trávu, takisto je v tom boxe naspodku natrhaná tráva, ešte ho aj obložím trochu trávou. Majú inštinkt schúliť sa do klbka a nepohnúť sa. Teraz ho odložíme do porastu, aby naň nesvietilo slnko. Takto musí prečkať kosbu. Po kosbe ho vypustíme a matka ho nájde, pretože bude pískať,“ vysvetlila Černá.
Prečítajte si tiež:
Tráva nie je bezpečným úkrytom
Srna netuší, čo srnčiatku vo vysokej tráve hrozí. Považuje ju za bezpečný úkryt, necháva ho tam bez dozoru.
„Nie je schopné za ňou pobehovať, chodiť. Vždycky ho príde len nakŕmiť. Svojou prítomnosťou by na mláďa upozornila a mohlo by sa stať korisťou líšky, medveďa alebo vlka,“ priblížil predseda Poľovného združenia Baranec Pavel Kajčuška.
„Musíte vstávať skoro ráno, lebo zrána, kým je ešte chladná zem, srnčiatko najlepšie vidno na termodrone,“ povedala predsedníčka OZ Zvieratá Liptova Nina Krajčiová.
V záchrane srnčiat pred kosačkami u nás začíname, no dobrovoľníkov pribúda. Na drony s termovíziou robia aj zbierky na internete.
