Dieťa odchádza na internát a doma zostáva prázdna izba. Odborníčka radí, ako zvládnuť novú etapu
September prinesie veľkú zmenu nielen pre študentov, ale aj ich rodičov. Odchod dieťaťa z domu môže sprevádzať hrdosť, radosť aj smútok. Kedy sú tieto pocity prirodzené a kedy už treba spozornieť?
Odchod dieťaťa na vysokú školu býva veľkým míľnikom celej rodiny. Zatiaľ čo mladý človek sa často teší na samostatnosť, nové prostredie a začiatok ďalšej etapy života, pre rodičov môže byť situácia oveľa emotívnejšia.
Po rokoch, počas ktorých sa fungovanie domácnosti prirodzene točilo okolo detí, zrazu zostáva doma prázdna izba a viac voľného času. Objaviť sa môže smútok, obavy, ale aj hrdosť.
Psychoterapeutka Michaela Guldanová upozorňuje, že smútok po odchode dieťaťa je úplne prirodzený. Samotný pojem „syndróm prázdneho hniezda“ však môže znieť, akoby išlo automaticky o niečo nezdravé. „Ten smútok, ktorý prichádza s tým, že nám dieťa odchádza napríklad na internát, je úplne bežný,“ vysvetlila.
Prečítajte si tiež:
Kedy už nejde iba o obyčajný smútok?
Rodič môže pri odchode dieťaťa prežívať viacero protichodných emócií naraz. Môže byť hrdý na to, čo jeho syn či dcéra dokázali, a zároveň smútiť za obdobím, ktoré sa končí.
„Ak to trvá príliš dlho alebo ak človek napríklad už nemá chuť tráviť čas s priateľmi, s koníčkami a naozaj stále zostáva silno naviazaný na to dieťa, tak to môže byť problematické pre obidve strany,“ upozornila psychoterapeutka. Dôležité preto je, aby rodič svoj smútok neskrýval, ale zároveň ho neprenášal na dieťa.
O odchode je podľa odborníčky dobré hovoriť otvorene. Rodič môže povedať, že mu dieťa bude chýbať, zároveň by mu však mal dať najavo, že je pripravený ho podporovať. Rozdiel je medzi vetou „budeš mi chýbať“ a vytváraním pocitu viny, napríklad tým, že rodič dieťaťu naznačuje, ako veľmi bude jeho odchod trpieť.
Mladý človek pritom sám čelí množstvu nových obáv. Začína nový život, spoznáva nové prostredie a často nevie, čo ho čaká. „Nedávaj tú zodpovednosť na to dieťa. Pretože to dieťa má tiež obrovskú dávku obáv a strachu,“ radí Guldanová.
Prečítajte si tiež:
Dohodnite si kontakt ešte pred odchodom
Pomôcť môže aj dohoda o tom, ako často si budú rodičia a dieťa volať alebo písať. Pre niekoho je prirodzený každodenný kontakt, inému môže vyhovovať telefonát raz za týždeň. Dôležité je, aby nastavenie vyhovovalo obom stranám a nešlo o neustálu kontrolu.
Odchod dieťaťa neznamená koniec rodičovstva, mení sa však jeho podoba. Rodičia získavajú viac priestoru pre vlastný život, záujmy a vzťahy. Pre páry, ktoré sa roky sústredili najmä na deti, môže byť ich odchod aj príležitosťou znovu objaviť partnerský život.
Nemusí však ísť o radikálnu zmenu zo dňa na deň. Psychoterapeutka odporúča postupne si hľadať nové aktivity a zároveň nezabúdať na priateľstvá či vlastnú identitu mimo rodičovskej role.
Pozrite si pokračovanie reportáže, kde sa dozviete viac:
