Vedia čítať aj počítať, napriek tomu majú problém. Výsledky PISA ukázali, čo slovenským žiakom robí ťažkosti

Podľa Romany Kanovskej z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže sa slovenskí žiaci v prírodovednej gramotnosti oproti svojim rovesníkom spred troch rokov zlepšili o 13 bodov.

Čitateľská gramotnosť zostáva slabým miestom

Žiaci v matematickej gramotnosti zostali približne na rovnakej úrovni. Výsledky krajín OECD však podľa Kanovskej výraznejšie klesli, čím sa rozdiel medzi Slovenskom a medzinárodným priemerom zmenšil.

Najväčšou výzvou zostáva čitateľská gramotnosť. Výsledky slovenských žiakov sa v tejto oblasti výraznejšie neposunuli a podľa odborníčky ide o jedno z najväčších slabých miest slovenského vzdelávacieho systému.

Výsledky žiakov navyše naďalej výrazne ovplyvňuje ich socioekonomické zázemie.

Jednoduchú informáciu nájdu, problém nastáva pri jej využití

Časť slovenských žiakov nedosahuje ani základnú úroveň sledovaných zručností. Neznamená to však, že nevedia čítať, písať či počítať. Ťažkosti sa objavujú najmä vtedy, keď majú získané vedomosti použiť v inom alebo praktickom kontexte.

Problémom môže byť napríklad určenie hlavnej myšlienky textu či komplexnejšie spracovanie informácií. V matematike ide napríklad o schopnosť vyhodnotiť úrokovú mieru a posúdiť, či si človek môže dovoliť konkrétny úver.

Práve schopnosť preniesť poznatky zo školy do bežného života je podľa Kanovskej oblasťou, v ktorej riziková skupina žiakov potrebuje väčšiu podporu.

Nádej prinášajú digitálne kompetencie

Pozitívnejšie výsledky prinieslo aj testovanie schopnosti riešiť problémy s využitím informatického myslenia. Slovensko v tejto oblasti získalo 497 bodov, pričom priemer predstavoval 500 bodov.

Kanovská vidí priestor na ďalšie zlepšenie aj vďaka kurikulárnej reforme. Na jej výraznejší vplyv na výsledky medzinárodných testovaní si však bude potrebné počkať niekoľko rokov, kým novým systémom vzdelávania prejde väčšia skupina žiakov.

Príliš veľa času za počítačom môže byť problém

Na schopnosť detí pracovať s informáciami vplýva množstvo faktorov nielen v škole, ale aj mimo nej. Jedným z nich môže byť spôsob používania digitálnych technológií, sociálnych sietí či umelej inteligencie.

Technológie podľa Kanovskej môžu výsledky žiakov podporovať, pokiaľ slúžia ako nástroj na učenie a rozvoj kognitívnych schopností. Pri nadmernom používaní však môže byť efekt opačný.

S rastúcim časom stráveným za počítačom sa môžu výsledky zhoršovať. Problémom môže byť aj slabšia pozornosť a schopnosť dlhšie sa sústrediť na činnosti mimo sociálnych sietí či hier.