Antibiotiká "papáme" viac ako inde na svete

Pacient dokáže predchádzať odolnosti baktérií na antibiotiká. Podľa odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) však musí dodržiavať isté pravidlá. "Napríklad ich treba užívať len na základe predpisu od lekára," povedala riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková.

Slovensko podľa nej patrí medzi krajiny s nadmernou spotrebou antibiotík, pacienti ich pritom v niektorých prípadoch užívajú zbytočne.

Rezistenciu na tieto lieky nemožno podľa nej brať na ľahkú váhu, dokáže totiž uškodiť zdraviu. Ak baktérie podľa Sedlákovej nereagujú na antibiotickú liečbu, infekciu môže pacient zvládať problémovo.

Platí to najmä u menej odolných ľudí či chronicky chorých. Lekár potom zväčša predpíše silnejšie antibiotiká, tie však môžu mať pre človeka závažnejšie vedľajšie účinky. Jedným z následkov antibiotickej rezistencie je aj smrť.

O antibiotiká sa nedeľte

Odolnosti baktérií voči týmto liekom sa vie pacient vyhnúť aj dodržiavaním ďalších rád. "Vždy by mal doužívať celú predpísanú dávku. A to aj v prípade, ak sa cíti lepšie," upozornila.

Ak tak neurobí, tieto lieky by nemal nechávať v domácej lekárničke. Zvyšné, nespotrebované antibiotiká nemožno napríklad užiť o pár mesiacov. Nemajú už požadovaný efekt. Baktérie neničia, naopak, zbytočne ich posilňujú. O tieto lieky sa pacient nesmie s nikým deliť.

"V boji proti antibiotickej rezistencii môže pomôcť aj prevencia vo forme očkovania proti chrípke a pneumokokom," myslí si Tomáš Tesař, člen Kategorizačnej komisie rezortu  zdravotníctva.

V tejto oblasti treba podľa neho posilniť aj vzdelanie odbornej i laickej verejnosti. Mnohí napríklad nevedia, že antibiotiká nezaberajú na liečbu chrípky. Spôsobuje ju vírus a tieto lieky ničia baktérie. Či je pôvodcom ochorenia jedno alebo druhé, odhalí CRP test. U pediatrov ho hradia všetky zdravotné poisťovne, u lekárov pre dospelých len jedna.