Problémové medvede trápia ľudí čoraz viac. Špeciálny zásahový medvedí tím sa preto rozrastá
Obávaný i obdivovaný. Taký je medveď hnedý, naša najväčšia šelma. V posledných rokoch sa kopia stretnutia s ním na miestach, kde to človek nechce.
K vypätým situáciám prichádza špeciálny zásahový tím, ktorý sa rokmi rozširuje.
Medveďov sa neboja
Stretnutia s medveďom sa môžu v lepšom prípade končiť zničenými úľmi či dotrhanými ovcami.
Horším prípadom sú stretnutia s človekom. Ich výsledok môže byť hrozivý.
Jaroslav Slašťan vedie zásahovú skupinu. Chodia vždy tam, kde sa niečo zomelie. Hovorí, že je to práca, pri ktorej sa nesmiete báť medveďov, ale ani ľudí.
„My sme prví na rane, tak to sú dosť také konfliktné situácie, keď si človek musí zachovať aj pevné nervy aj chladnú hlavu. Tým ľuďom musíme vysvetliť, že kde je problém a že sme tam na to, aby sme im pomohli,“ hovorí Slašťan.
Zásahový medvedí tím vznikol v roku 2014. Vtedy ho tvoril iba jediný človek. Postupne sa tím rozširoval. Hlavná úloha sa ale dlho nemenila.
Šetrenie medvedích útokov, jeho pohybu pri ľudských obydliach či hliadkovanie. Práca v teréne je rôzna.
Tretia skupina
Zásahový tím tvoria dve regionálne skupiny. Sídlia v Banskej Bystrici a vo Svite. Teraz k nim pribudla ešte tretia so zázemím v Turci.
„Hlavný dôvod, prečo vznikol tretí zásahový tím, je, že rastie počet nahlásených podnetov, ktoré súvisia s problémovými medveďmi,“ hovorí generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska.
Na problematiku medveďa sa dá pozerať z rôznych uhlov. Faktom je, že človek a šelma si neraz takpovediac lezú do kapusty. Aj preto je tu zásahový tím.
„Medveď do našej prírody patrí, ale zasa aj človek chce žiť bez starostí. My sme tu mediátori, aby sme našli nejakú spoločnú reč a obrúsili tie hrany natoľko, aby ľudia dokázali žiť na území, kde sa medveď vyskytuje,“ hovorí Jaroslav Slašťan.
