Farma budúcnosti: Slovenskí pestovatelia nepotrebujú vďaka inovatívnej metóde pôdu a ušetria množstvo vody

Sebestačnosť – to bol hlavný dôvod, prečo sa Bratislavčan Filip Toška rozhodol vo svojej petržalskej pivnici experimentovať. Za pomoci rýb začal pestovať šalát i paradajky.

Túto metódu neskôr nahradil takzvanou hydropóniou. To v skratke znamená, že na to, aby mohol zbierať úrodu, nepotrebuje ani kúsok pôdy.

Ide o prvú a jedinú slovenskú hydroponickú farmu. Filip a jeho kolegovia ju vybudovali za tri roky uprostred betónovej plochy v bratislavskej Petržalke.

Ekologické a rýchle pestovanie

Rastliny pestujú bez využitia pôdy. Sú ponorené v živnom roztoku, ktorý obsahuje množstvo živín. Organické semiačka sadia do čadičových kociek a umiestňujú ich do regálového systému.

Na celej farme cirkuluje približne 10-tisíc litrov vody, pričom oproti tradičnému hospodárstvu takto ušetria asi 95 percent. „Voda nie je nenávratne preč, ako keď polejete pole, ale je v uzavretom cykle. Dopĺňame iba to, čo sa odparí alebo čo vypijú rastliny,“ vysvetľuje Filip.

Sadeničky potrebujú aj dostatočné svetlo. „Priemerne svietime okolo 16 hodín, potom majú fázu noci,“ dodáva.

Aby sa rastlinám dobre darilo, konštante kontrolujú teplotu aj vlhkosť. Monitorujú aj množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu.

Pestovanie je tiež rýchlejšie. Napríklad kučeravý šalát vypestujú za 2 týždne, no klasickým spôsobom by to mohlo trvať dvakrát toľko.

Filip je programátor a hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že toto vzdelanie mu bude pri pestovaní na nič, opak je pravdou. „Moje vzdelanie mi pomáha lepšie zautomatizovať všetky parametre a úkony, ktoré súvisia s pestovaním,“ tvrdí.