Ochutnali by ste bobra alebo vranu? V minulosti to bolo bežné
Pred pár desaťročiami by otázka, či by ste si dali bobra alebo vranu, vôbec neznela čudne. V minulosti sme totiž aj na Slovensku jedli živočíchy, pri ktorých si to dnes predstaviť vôbec nevieme.
V Nemecku sa premnožil medvedík čistotný a tamojší mäsiar z neho začal vyrábať údeniny, ktoré idú na dračku. Toto nie je správa z minulého storočia. Je aktuálna.
„Veľa zákazníkov vraví, že mäsové guličky z medvedíka sú nadýchanejšie, pretože mäso má jemnú konzistenciu. Preto som začal vyrábať aj salámu. Oceňujú to tí, ktorí nejedia napríklad bravčovinu,“ vysvetlil mäsiar Michael Reiss.
V minulosti však na tanieri končili zvieratá, ktoré dnes patria medzi chránené, alebo by ich konzumácia bola viac ako netradičná. „Veverička v horčicovej omáčke, alebo veverička opekaná na ražni,“ uviedla etnologička Katarína Nádaská.
Jedli sa vrany aj bobry
Róbert Ihring vyštudoval vedu zaoberajúcu sa pokrmami v širokom kultúrnom, historickom aj filozofickom kontexte a pridáva tiež netradičný recept. „Každý si myslí, že vrana je tvrdá a nedá sa jesť. Dá sa, ale iba prsia,“ popísal.
Jedávali sa aj laby z medveďa, vydry či ondatry. „Veľmi obľúbené boli pražené mravčie kukly. Tie sa dokonca predávali v takých kornútoch. A išlo o kukly tých veľkých lesných mravcov,“ dodala Nádaská.
Počas pôstu sa v stredoveku mohli jesť len ryby. Vynaliezavosť ľudí však nemá hranice. „Bobor je taká zaujímavosť. Lebo bobor bol vyhlásený spolu s kačicou za rybu, aby tí cirkevní predstavitelia mohli aj počas pôstu jesť mäso,“ prezradil Ihring.
Z bobra sa konzumoval výlučne mäsitý chvost. Zvyšok bol veľmi výrazne napáchnutý živicou.
Netradičné zvieratá sa konzumovali veľakrát z nutnosti, keď bol veľký hlad a sortiment nebol tak rozmanitý ako dnes. Najmä v Ázii sa však dodnes jedávajú živočíchy, ktoré by ste v našich zemepisných šírkach ani len nechytili do rúk.
