Vyučených barmanov na Slovensku ubúda. Hrozí, že o pár rokov toto remeslo vymrie
Barman ako nedostatkový tovar na trhu práce. Vyučených čašníkov je ako šafranu a podniky cítia aj veľkú fluktuáciu. O štúdium tohto odboru nie je taký záujem ako v minulosti, no pritom ich potreba v podnikoch je vysoká. Robiť za barom, a vyznať sa - to je kumšt a môže znamenať i prestíž.
Michal je vyučený čašník, prepracoval sa až na manažérsku pozíciu v hoteli, no stále aj obsluhuje hostí a nemenil by. „Ten kto to vie, a kto to robí s láskou, ja si myslím, že veľmi dobre si vie zarobiť,“ povedal Michal Augustín.
Nevie však, kto budú jeho nasledovníci. Mladí sa totiž študovať za čašníka nehrnú. „Obávam sa, že keď naša generácia skončí, nebude mať kto toto povolanie robiť,“ doplnil.
Za pravdu mu dáva aj riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine, kde čašníkov vychovávajú dlhé roky. „Tieto obavy sú opodstatnené, pretože v spoločnosti prevláda názor, že čašníka a kuchára môže robiť hocikto a nepotrebuje k tomu žiadne vzdelanie,“ podotkla Danka Černáková.
A tak si veľakrát vyberajú aj podniky. Potrebujú človeka aj podľa toho, aká je sezóna. Na vzdelaní nebazírujú.
Prezident Slovenskej barmanskej asociácie Ján Šuchta tvrdí, že nevyučeného čašníka spozná okamžite. A bežný hosť vraj krátko na to.
„Ten zamestnávateľ súrne niekoho potrebuje, tak sa stáva to, že berieme čo má ruku, nohu a potom sa s ním na tej prevádzke trápime. A to pocíti aj samotný zákazník,“ uzavrel.