Mazurek a spol. sú k strane lojálni. K aktivitám Kotlebu už nie, tvrdí politologička
Z predsedníctva ĽSNS odišli viacerí členovia. Nepáči sa im, že si predseda upevňuje absolútnu moc.
Poslanec parlamentu Milan Mazurek a europoslanec Milan Uhrík odchádzajú z predsedníctva opozičnej strany ĽSNS. Ako uviedli vo vyhláseniach na sociálnej sieti, nesúhlasili so zmenami v stanovách, ktoré dávajú „prakticky všetky kompetencie“ do rúk predsedu Mariana Kotlebu.
Pridal sa k nim aj hovorca strany a poslanec Národnej rady Ondrej Ďurica a najnovšie aj poslanec Milan Suja.
„Nikto so mnou, rovnako ako s ďalšími navrhnuté zmeny neprebral a nemal som tak možnosť sa k nim vôbec vyjadriť a ovplyvniť ich obsah. Nedokážem si nijako vysvetliť, prečo nám to zatajili, prečo nám takto klamali...,“ napísal Mazurek.
Už bývalý podpredseda sa tiež vyjadril, že bude čakať na ďalší vývoj situácie v strane a čas tak ukáže, čo bude ďalej. Odhadnúť, aký bude mať konflikt vplyv na voličskú základňu, je ťažké odhadnúť.
Stranícka lojalita
Otázkou je, čo vlastne pre ĽSNS znamená odchod výrazných postáv z predsedníctva Kotlebovej strany. Politologička Viera Žúborová si nemyslí, že by malo byť toto rozhodnutie plánom dostať riadenie strany do vlastných rúk.
„Nie v každej politickej strane sú jednotlivci, ktorí majú takéto mocenské chúťky, keď ich popularita a rozpoznateľnosť stúpa. Nemusia mať ambície zohrávať významnejšiu úlohu v strane, dokonca byť jej lídrom,“ uviedla.
Prečítajte si tiež:
Pripomína však, že ak sa strana začína centralizovať okolo lídra a on samotný začína posilňovať svoje právomoci, pre týchto členov je prirodzené spýtať sa, do akej miery sú ich pozície alebo ambície v strane ohrozené. Toto sa v súčasnosti deje aj u kotlebovcov. „Je to čistý kalkul a, samozrejme, v niektorých prípadoch aj finančné zázemie,“ vysvetľuje.
Odídenci z predsedníctva nie sú odídencami zo samotnej strany. Naďalej zostávajú radovými členmi ĽSNS. Smerom k Marianovi Kotlebovi však vyslali určitý signál. „Ide o kritiku, ktorá je pre nich na mieste. Stále sú lojálni so stranou, ale nie s aktivitami predsedu. Veria, že tento zdvihnutý prst bude predseda brať vážne,“ vysvetľuje Žúborová.
V ĽSNS majú mocenské centrá
Krok Mazureka, Uhríka a ďalších sa dá interpretovať aj ako mocenská hra a skúška ich pozície v strane. Podľa politologičky to tiež môže byť skúškou ich potenciálnej sily do budúcnosti.
„My nevieme, čo sa momentálne deje v strane, na aké početné tábory je vnútri rozdelená, no už tento odchod nám ukazuje možnú heterogenitu a existenciu potenciálnych mocenských centier v jej vnútri,“ hovorí odborníčka.
Existuje viacero scenárov, ako sa situácia u kotlebovcov bude vyvíjať. Jeden z nich počíta s charakterovými črtami predsedu, ako aj s tým, ako sa v minulosti vyrovnal s kritikou. „Vyplýva z toho, že konflikty môžu pribúdať a nespokojnosť rásť,“ uvádza Žúborová. Dodáva, že odpoveď voličov v podobe preferencií Kotlebovej ĽSNS bude zrejmá až po záverečnom „vyvrcholení“ tejto hry.
Vo svojom poslednom prieskume z decembra minulého roka namerala agentúra Focus opozičným kotlebovcom 8,2 percenta hlasov, pričom v novembri mali 9,6 percenta hlasov.
