Ako dlho potrvá súčasný konflikt medzi Izraelom a Palestínou? Takto to vidia odborníci

Prešiel viac ako týždeň, čo palestínske radikálne hnutie Hamas z pásma Gazy zaútočilo na ciele v Izraeli a ten na útoky odpovedal náletmi. Ide o najhoršie boje za posledných sedem rokov. Odborníci odhadujú, že letecké útoky sa čoskoro skončia, no následky bojov budú trvať ešte dlho.

Vyostrenému konfliktu tentoraz predchádzal približne mesiac plný protestov najmä v Jeruzaleme. Hlavnou témou sa tam stalo možné vysťahovanie Palestíncov zo štvrti Šajch Džarrá vo východnej časti mesta.

„Budovy, v ktorých bývajú, si nárokujú Židia. Pred rokom 1948 ich totiž vlastnili oni. Keď bol Jeruzalem rozdelený na východný pod kontrolou Jordánska a západný pod kontrolou Izraela, Židia z východu odišli a z veľkej časti sa presunuli aj Arabi zo západu. Arabskí utečenci potom dostávali práve tie opustené domy po Židoch a Židia príbytky po Araboch,“ približuje Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite.

Súd začal riešiť, že arabskí obyvatelia by mohli byť vysťahovaní, čo začalo vyvolávať veľké emócie a napätie. Pre Palestínčanov z východného Jeruzalema je to akoby pokus o vysťahovanie Židov do časti, ktorú oni považujú za svoju, no je arabská. Expertka pripomína, že na druhej strane právo na získanie svojich majetkov, o ktoré pred desaťročiami prišli, majú.

Nepokoje sa zhoršili s príchodom pôstneho mesiaca Ramadán, ktorý je v Jeruzaleme vždy veľmi napätým obdobím. Proti Moslimom, ktorí sa prišli modliť do mešity al-Aksá, tento rok polícia niekoľkokrát zasiahla veľmi tvrdo. Toto miesto je pritom pre nich tretím najposvätnejším.

„To načasovanie, minimálne z palestínskej strany, je dané práve končiacim sa Ramadánom a z toho vyplývajúcimi náboženskými sviatkami. Protesty a násilie eskalovalo na tzv. Deň Jeruzalema, čo sa stáva pomerne pravidelne. Otázkou je, prečo to tentoraz eskalovalo tak veľmi,“ hovorí Josef Kraus, vedúci Bezpečnostných a strategických štúdií na Katedre politológie Masarykovej univerzity.

Niektorí analytici to dávajú do súvislostí s dlhodobou izraelskou politickou krízou a problémy premiéra Benjamina Netanjahua, od ktorých sa týmto konfliktom odvracia pozornosť.

„Lenže to sú obyčajné špekulácie. V každom prípade platí, že na eskalácii majú podiel obe strany, ale odhadnúť mieru a pomer zavinenia jednej či druhej si úplne netrúfam,“ dodal Kraus.

Kalhousová pripomína, že došlo aj k ďalším atakom, napríklad k útoku Palestínčanov na ortodoxných Židov, čo si útočníci točili aj na sieť TikTok. Vyvolalo to intenzívnu reakciu zo strany islamských izraelských radikálov. V skratke, situácia je vyústením viacerých aspektov.

Ide o najvyhrotenejší konflikt za dlhú dobu a jeho následky sa budú riešiť ešte mesiace. Najskôr povedie k jeho upokojeniu až vyčerpanie palestínskej strany, čo, samozrejme, nezabráni veľkým hmotným, politickým i osobným škodám.

Koniec ostreľovania o pár dní?

Zásadný predel prišiel pred pár dňami, kedy Hamas vyhlásil, že pokiaľ Izrael nezastaví násilie na Chrámovej hore, radikálne hnutie naň zaútočí. A tak sa aj stalo. Vtedy sa začal vyostrený konflikt, ktorý si vyžiadal desiatky obetí a stovky vypálených rakiet.

Aktuálne správy z piatka (14. 5.) hovoria o vyše 100 obetiach na strane Hamasu a pár obetí na izraelskej strane. Tento počet je výrazne nižší pre to, že väčšinu rakiet z pásma Gazy zneškodní izraelský systém protivzdušnej obrany. Tiež za to môže aj nízka kvalita rakiet palestínskej strany.

„Konflikt má v súčasnosti dve roviny, na jednej je spomínaný Hamas verzus Izrael, na druhej protesty v miestnych arabských a židovských radikáloch v izraelských mestách. Myslím si, že vo vyostrených útokoch Izrael nie je pripravený skončiť. Z vojenského hľadiska zrejme nedosiahol stav odstrašenia, takže vojenská operácia bude pokračovať. Hamas by už rád operáciu ukončil, pretože sa vyhlásil za víťaza a podarilo sa mu niekoľko preň dôležitých krokov,“ približuje Kalhousová.

Kraus si myslí, že takto silno eskalovaný konflikt s veľkou pravdepodobnosťou nepotrvá viac než pár dní. Avšak už niekoľkokrát sa podobné incidenty zvrhli v tzv. Palestínske povstania - intifády - ktoré trvali aj mesiace.

„Samozrejme, čisto z vojenského hľadiska, jednoducho povedané palestínsky Hamas nemá toľko rakiet, aby v podobnej intenzite mohol dlhšiu dobu ostreľovať izraelské ciele. Čoskoro sa v tomto vyčerpá a prejde na iný, menej demonštratívny spôsob odporu,“ uviedol Kraus.

V niektorých mestách je vzbura po prvý raz

Druhá rovina konfliktu, ktorú spomínala Kalhousová, je tá vnútroizraelská. Do nepokojov, ktoré sa začali v Jeruzaleme, sa totiž zapojili aj ďalšie mestá v Izraeli, kde spolu žijú Arabi a Židia.

„To je niečo neobvyklé, často sa to nestáva. Nepokoje sú dnes v mestách, kde dosiaľ ešte nikdy v minulosti neboli. Konflikt medzi Hamasom a Izraelom sa pravidelne opakuje. Avšak domáca fronta, až balkanizácia spoločnosti, je niečo, čo sa bude hojiť dlho a je to tá najhoršia správa prichádzajúca z Izraela,“ vysvetľuje.

Do protestov sa zatiaľ pripájajú radikáli, nezapája sa do toho väčšinové obyvateľstvo. No vypaľujú sa synagógy a lynčujú ľudí len za to, že si o nich myslia, že sú Arabi. „Toto je na celom súčasnom konflikte to najdesivejšie,“ uzatvára odborníčka.