FOTO: Na lúke našli ružový unikát. Výrazná farba mu môže skrátiť život
Ružová kobylka z Villachu zaujala odborníkov aj verejnosť. Neobyčajná farba vznikla zriedkavou mutáciou a v prírode ju robí zraniteľnejšou.
V rakúskom Villachu sa podaril mimoriadne vzácny nález. V mestskej časti St. Georgen objavili v polovici júna kobylku, ktorá nemala obvyklé zelené ani hnedé sfarbenie, ale výrazne ružové telo, píše portál Naturschutzbund.
Snímku zhotovila Rosemarie Maliha a dala ju na platformu naturbeobachtung.at, kde verejnosť zdieľa svoje pozorovania z prírody.
Za neobyčajným vzhľadom stojí genetická mutácia známa ako erytrizmus. Pri nej sa v tele hmyzu tvorí najmä červený pigment erytropterín, zatiaľ čo tmavé pigmenty vo veľkej miere chýbajú.
Ružová farba sa však prejaví len vtedy, keď jedinec zdedí zmutovanú génovú variantu od oboch rodičov.
Ak má kobylka iba jednu zmutovanú a jednu zdravú kópiu génu, preváži bežné sfarbenie. Odborníci to označujú ako recesívne dedenie.
Keďže vo voľnej prírode sa iba zriedka stretnú dva jedince, ktoré túto mutáciu nesú, ružové kobylky patria medzi veľké prírodné výnimky.
Ružové jedince sú ohrozené
To, čo na fotografii pôsobí výnimočne, je však pre zviera často nevýhodou. Zelené a hnedé kobylky splývajú s trávou, suchými steblami a pôdou. Ružové jedince si predátori všimnú oveľa ľahšie. Mnohé sa preto nedožijú dospelosti.
Erytrizmus nie je jedinou farebnou odchýlkou v živočíšnej ríši. Známejší je albinizmus, pri ktorom genetická zmena bráni tvorbe melanínu. Takéto zvieratá bývajú bledé, často citlivé na svetlo a rovnako slabšie chránené pred nepriateľmi.
Opačným javom je melanizmus, keď sa tvorí viac tmavých pigmentov a zvieratá môžu pôsobiť takmer čierne. Pri xantizme zase prevládajú žlté farbivá a jedince majú žlté až zlatisté sfarbenie.
Kobylky obývajú najmä slnečné a otvorené miesta, napríklad lúky, pasienky, suché trávnaté porasty či okraje ciest. Potrebujú pestrú vegetáciu, kde sa môžu ukryť, ale aj otvorené časti pôdy. Tie pomáhajú ohrievať vajíčka uložené v zemi.
Vajíčka prečkajú zimu v prirodzenom pokoji a na jar sa z nich liahnu nymfy. Väčšina domácich druhov sa živí trávami a bylinami. Kobylky sú známe aj typickým cvrlikaním, ktoré slúži pri hľadaní partnera a pri vymedzovaní teritória. Zvuk vzniká trením špeciálne prispôsobených častí tela.
Pozrite si aj reportáž o nezvyčajných kamzíkoch s albinizmom, ktoré žijú v Nízkych Tatrách: