Státisíce mŕtvych Európanov ročne. Prírodné katastrofy naplno udrú už na konci storočia
V prípade, že sa ľudstvo nespamätá a nepodnikne potrebné opatrenia, bude počet úmrtí v dôsledku vyčíňania prírodných živlov závratne stúpať.
Máte pocit, že v súčasnosti nám príroda ukazuje svoju odvrátenú tvár? Pripravte sa na to, že to bude oveľa horšie. Prírodné katastrofy spôsobené extrémnymi prejavmi počasia by mohli na konci 21. storočia zasiahnuť až dve tretiny Európanov. Podľa štúdie talianskych vedcov by mohli záplavy, suchá a lesné požiare v období medzi rokmi 2071 až 2100 každoročne zabiť až 240-tisíc ľudí.
Skupina vedcov z výskumného centra Európskej komisie v talianskom meste Ispra svoju prognózu pre Európu vyhodnotila z 2300 správ o následkoch klimatických javov medzi rokmi 1981 až 2010. Tieto údaje prepojili s prepočtami klimatických zmien a populačného vývoja do roku 2100.
By 2100, extreme weather events incl. heat waves, flooding, may affect 2 in 3 Europeans per year - TheLancetPlanet https://t.co/VTrVmeNSYC pic.twitter.com/CANQiUU3PX
— The Lancet (TheLancet) August 5, 2017
Zdroj: Twitter/The Lancet
V období medzi rokmi 1981-2010 zomieralo v priemere 3-tisíc Európanov
ročne. V prípade, že sa ľudstvo nespamätá a nepodnikne potrebné
opatrenia, bude počet úmrtí v dôsledku vyčíňania prírodných živlov
závratne stúpať.
Vedci odhadujú, že medzi rokmi 2041-2070 by si mohli vyžiadať od
48-tisíc až do 180-tisíc ľudských životov. V ďalšej etape medzi rokmi
2071-2100 má počet úmrtí stúpnuť na v dnešnej dobe ťažko
predstaviteľných 81-tisíc až 240-tisíc.
Najviac obetí majú na svedomí horúčavy
Asi by to tipoval málokto, no najnebezpečnejšie extrémne prejavy počasia sú veľké suchá. Až za nimi nasledujú záplavy, lesné požiare, búrky a vlny chladného počasia.
Vedci vypočítali, že počas uplynulých 30 rokov môžeme až 99 percent obetí extrémnych prejavov počasia pripísať práve horúčavám. Najhoršia prognóza sa týka juhu Európy, kde postihuje katastrofa súvisiaca s počasím takmer každého. V strednej Európe sa to týka 64 percent obyvateľov a v severnej Európe viac ako tretiny ľudí. Najšokujúcejší fakt ohľadom spomínaného výskumu ako sami vedci priznali, je ten, že ide o optimistický scenár.