Na sporenie nemáme, na hazard áno. Slováci často radšej skúšajú šťastie v hrách
Kým finančná rezerva vzniká celé mesiace, predstava rýchlej výhry láka oveľa viac.
„Boli noci, kedy som vymietol tri kasína po sebe, že to bola šnúra,“ hovorí herec Lukáš Frlajs pre Startitup. Jeho príbeh nie je ojedinelý.
Slovenské domácnosti si dokážu odložiť len približne dve percentá príjmov. Na hazard však každoročne minieme viac ako jeden a pol miliardy eur.
Slováci patria medzi najmenej sporiace národy v Európe.
Mnohí pritom nemajú vytvorenú ani základnú finančnú rezervu na nečakané výdavky. Častým dôvodom je, že radšej skúšajú šťastie v hrách, než aby si odkladali peniaze bokom.
„Čím vlastne pre toho človeka je ako keby ten finančný tlak výraznejší v živote, tak tým je preňho lákavejšia tá predstava okamžitej rýchlej výhry, ktorá vlastne vyrieši všetky jeho aktuálne problémy a ťažkosti," priblížila psychologička Zuzana Pavlíková.
Prečítajte si tiež:
Cesta k finančnej rezerve
Kým finančná rezerva vzniká celé mesiace, predstava rýchlej výhry láka oveľa viac.
„Určite veľkú rolu hrajú aj naše finančné návyky. Hovorí o tom hazard, ale aj veľké výdavky na ďalšie neresti, ako alkohol, tabak či cigaretové výrobky,“ ozrejmil finančný analytik Marek Malina (Portu.sk).
Cesta k prvej finančnej rezerve však nemusí byť o veľkých sumách. Môže viesť aj cez niekoľko eur odložených každý týždeň. A zrazu je z toho za rok suma, ktorá môže zaplatiť pokazenú práčku alebo servis auta.
„Rodinný rozpočet by mal byť nastavený tak, aby príjmová zložka prevyšovala výdavky. Ideálne je vytvoriť si finančnú rezervu vo výške troch až štyroch mesačných platov,“ radí finančný analytik.
Výhra môže prísť za pár sekúnd. Finančná rezerva vzniká celé mesiace. A možno práve preto mnohí veria viac nádeji a šťastiu než trpezlivosti.
