Priemerný vek života sa u nás zvýšil, zdravotný stav ľudí lepšil

Európska komisia (EK) vo štvrtok zverejnila správu o zdravotných profiloch 28 členských krajín EÚ za rok 2017. Podľa správy sa zdravotný stav obyvateľov Slovenska od roku 2000 zlepšil, stále však zaostáva za priemerom EÚ.

Správa s názvom "Stav zdravia v EÚ" za rok 2017 hĺbkovou analýzou systémov zdravotníctva v členských štátoch EÚ. Zameriava sa na zdravie obyvateľstva a dôležité rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť jednotlivých národných zdravotníckych systémov.

Z analýzy vyplýva, že obyvatelia Slovenska žijú dlhšie, pretrvávajú však rozdiely v strednej dĺžke života podľa pohlavia a sociálno-ekonomických skupín. Zdravotná starostlivosť sa podľa správy poskytuje všetkým obyvateľom, aj keď prístup k nej je v niektorých regiónoch obmedzenejší a jej kvalita a efektívnosť sa môžu v mnohých oblastiach ešte zlepšovať.
Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola na Slovensku 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000. Stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Najlepšie si v týchto ukazovateľoch vedú Španieli a Taliani (83 rokov), najhoršie občania Litvy a Bulharska (74,5 roka).

Na Slovensku podľa správy pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami - muži sa dožijú v priemere o sedem rokov menej (73,1) ako ženy (80,2) - a veľké rozdiely sú aj medzi sociálno-ekonomickými skupinami. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Slovensko podľa EK vynakladá na zdravotníctvo menej ako väčšina členov Únie, a to v absolútnom číselnom vyjadrení aj s ohľadom na podiel z HDP.

V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť v SR vynaložilo 1538 eur na obyvateľa (6,9 percenta HDP); priemer v EÚ pritom predstavoval 2797 eur (9,9 percenta HDP).
Z verejných prostriedkov sa financuje približne 80 percent výdavkov na zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike, čo sa blíži priemeru EÚ.

Správa EK tiež naznačila, že na Slovensku sú hlavnými príčinami úmrtí choroby srdca a cievna mozgová príhoda, po ktorých nasleduje rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka.

Eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis v tejto súvislosti uviedol, že krajiny EÚ venujú iba tri percentá zo svojich zdravotníckych rozpočtov na prevenciu chorôb, v porovnaní s 80 percentami, ktoré idú na ich liečbu.

"Potrebujeme lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby pre nás nebola prvou zastávkou čakáreň na pohotovosti. Rovnako potrebujeme zakotviť do všetkých oblastí politiky podporu zdravia a prevenciu chorôb v záujme zlepšenia zdravia ľudí a zníženia tlaku na systémy zdravotníctva," uviedol.

Podľa exekutívy EÚ je chýbajúca komplexná analýza dlhodobo hlavnou prekážkou pre tvorcov politiky v oblasti zdravia. Aj preto EK pristúpila k vypracovaniu zdravotných profilov krajín Únie v spolupráci s OECD a Európskym observatóriom zdravotníckych systémov a politík.