Žena pre koronavírus prišla o prácu, s deťmi musela ísť pešo stovky kilometrov

Peruánka María Tambová počas pandémie nového koronavírusu prišla o prácu, v dôsledku čoho ďalej nebola schopná v hlavnom meste Lima žiť. Píše CNN.

Žena nedokázala platiť nájom a uživiť svoje deti. Nezostávalo jej nič iné, len vziať tri dcéry a vrátiť sa domov do dediny v amazonskom pralese.

Nakoľko v krajine nefungovala verejná doprava, musela vziať nohy na plecia a s ratolesťami sa vydať pešo na 560-kilometrovú cestu.

María niesla na chrbáte malú Melec, vedľa nej šli s batohmi Amélia a sedemročná Yacira. Na cestách stretávali tisíce podobných, ktorí utekali pred pandémiou a tiež im došli peniaze. Tambová kráčala pozdĺž diaľnic, železničných trati, cez Andy, až nakoniec dorazila do amazonského dažďového pralesa.

Počas cesty sa museli vyrovnať s nedostatkom jedla aj chvíľami zúfalstva. Dočkali sa však aj pomoci, keď im niekto zastavil a zviezli sa s ním.

Jeden vodič im z idúceho auta hodil jedlo, väčšinu cesty však štvorica kráčala po svojich. Ďalší šofér sa nad nimi zľutoval, keď boli v horách vo výške 4 500 metrov. Jednej z dcér sčervenali ruky tak, že si María myslela, že neprežije.

Problémy spôsobovali aj policajné hliadky, ktoré mali ľuďom brániť v odchode z Limy, aby neprenášali nákazu na vidiek.

Pred vstupom do džungle, v San Ramónu, Tambovú a dcéry zastavil policajt. „Sem s deťmi nemôžete," povedal jej. Žena však vyjednávala a pomohla si aj klamstvom.

Povedala, že sa vracia do svojho domu v Chaparnaranji, odkiaľ odišla týždeň dozadu. V žiadnom prípade nemohla povedať, že prichádza z Limy.

Keď dorazili do domovskej oblasti Ucayali, keď žijú aj indiánske kmene Ašaninka, čakal matku s deťmi nový problém. Vstup na územie totiž nebol povolený.

„Čo sa stane, keď sem príde niekto nakazený? Ako tomu unikneme? Naším jediným respirátorom je vzduch, ktorý dýchame," povedal Maríji jeden z kmeňových vodcov.

Tambová však bola rozhodnutá nepoľaviť a vyjednávala tak dlho, pokým jej indiáni nepovolili dôjsť domov. Musela však sľúbiť, že zostane aj s deťmi dva týždne v karanténe.

Dorazili v noci a vybehli ich privítať psy. María si kľakla a plakala, von vyšiel aj jej muž Kafet a svokor.

Radosť zo stretnutia však všetci prežívali podľa predpisu, a síce na diaľku. Nikto sa nikoho nedotkol, nikto sa neobjímal. „Bolo to také ťažké a vytrpeli sme si toho veľa. Nechcem sa už do Limy vrátiť, myslela som, že tam s dievčatami zomriem," uzavrela Tambová.