Vedci pozorovali rodinu s koronavírusom: Deti sa nenakazili, no protilátky sa im vytvorili
Vznik detskej imunity experti prezentovali v odbornom časopise.
Austrálski epidemiológovia detailne popísali situáciu v jednej melbournskej rodine. Deti si tam vytvorili silnú imunitnú odpoveď proti vírusu SARS-CoV-2 po tom, ako mu boli vystavení od rodičov.
Vznik detskej imunity experti prezentovali v odbornom časopise Nature Communications. Jednalo sa o takzvanú prípadovú štúdiu, teda výskum jedného konkrétneho, detailne popísaného prípadu päťčlennej rodiny z Melbourne.
Rodičia sa bez potomkov v čase, keď bola Austrália bez koronavírusu, vydali na svadbu do zahraničia. Po návrate sa u nich objavili typické príznaky ochorenia, a síce silný kašeľ, horúčka a intenzívne bolesti hlavy. Vtedy začali rodinu detailne pozorovať.
Každé dva až tri dni v rodine odoberali vzorky krvi a moču a tiež im spravili klasické odbery z nosohltanu. U všetkých členoch domácnosti našli špecifické protilátky proti vírusu SARS-CoV-2, tie následne experti detailne analyzovali.
Hoci boli všetky tri deti v dlhodobom a veľmi tesnom kontakte s nakazenými rodičmi, opakované testy na prítomnosť vírusu boli negatívne a deti neprejavovali ani žiadne symptómy ochorenia.
Melania Neelandová, ktorá sa na výskume podieľala, si myslí, že imunitná odpoveď bola u detí veľmi silná a zrejme sa im teda podarilo s vírusom bez problémov vyrovnať. „Najmladšie z detí, ktoré nemalo vôbec žiadne symptómy, malo protilátkovú odpoveď vôbec najsilnejšiu," dodala.
Podľa vedúceho výskumu, profesora Shidana Tosifa, mávajú mladšie deti slabé alebo dokonca takmer žiadne príznaky pri nákaze koronavírusom, veda však nateraz nevie prečo. Predpokladá sa nejaký zásadný rozdiel v mechanizme imunitného systému u dospelých a detí.
Všetci sa z ochorenia zotavili, podľa profesora Tosifa zatiaľ nie je jasné, ako dlho im protilátky v dostatočnej miere vydržia a či tak budú chránení pred prípadnou novou infekciou.
Autori upozorňujú, že táto práca zdôrazňuje unikátne vlastnosti detskej imunity; tá je zjavne prinajmenšom u niektorých schopná úplne zabrániť vírusu v rozmnožovaní vo vnútri ich buniek.
Výskum tiež môže mať značný dopad na prípadný návrat detí do škôl i na formovanie pravidiel, podľa ktorých, by sa mala prevádzka škôl počas pandémie riadiť.
