Takmer polovici prípadov demencie sa dá predísť. Podľa vedcov stačia malé zmeny
Až približne 45 percent prípadov demencie by sa podľa odborníkov dalo oddialiť alebo im predísť. Kľúčom majú byť malé, ale pravidelné zmeny v pohybe, návykoch a v tom, ako sa staráme o duševné zdravie.
Demencia patrí medzi najčastejšie ochorenia vyššieho veku a vedci sa roky snažia zistiť, čo rozhoduje o tom, či sa rozvinie skoro, alebo neskôr, píše tn.cz.
Odborníci upozorňujú, že hoci najväčším rizikovým faktorom je starnutie, ktoré zmeniť nevieme, veľká časť rizika súvisí s tým, ako žijeme.
Podľa odhadov by sa približne 45 percent prípadov dalo oddialiť alebo im predísť, ak by ľudia včas upravili každodenné návyky a držali sa jednoduchej rutiny, píše Daily Mail.
Ako znížiť riziko demencie?
Zástupca riaditeľa pre výskum a inovácie v britskej Alzheimerovej spoločnosti Richard Oakley povedal, že nikto nemá záruku, že demenciu nikdy nedostane. Zároveň však podľa neho existuje viacero krokov, ktorými sa dá riziko znížiť.
Ako jeden z najdôležitejších spomenul pravidelný pohyb. Vedúci oddelenia vzdelávania a poznatkov Tim Beanland doplnil, že práve cvičenie je pre mozog zásadné. Ľudia s pravidelnou fyzickou aktivitou znížili riziko demencie o 35 percent v porovnaní s menej aktívnymi.
Za vhodné sa považujú aktivity, pri ktorých sa človek mierne zadýcha. Patria sem plávanie alebo bicykel, no vedci medzi užitočné pohyby rátajú aj bežné domáce práce a prácu v záhrade.
Odborníci zároveň radia obmedziť alkohol a prestať fajčiť, keďže tieto návyky zhoršujú krvný obeh v tele aj v mozgu a môžu tak zvyšovať riziko demencie.
Duševné zdravie
Dôležitú úlohu podľa nich zohráva aj duševné zdravie. Medzi faktory, ktoré sa spájajú s vyšším rizikom, zaraďujú dlhodobú depresiu.
Predpokladá sa, že zasahuje podobné oblasti mozgu ako demencia a včasná liečba môže ovplyvniť, v akom stave bude mozog v neskoršom veku.
Pozitívny vplyv má aj pravidelný kontakt s ľuďmi. Oakley vysvetlil, že sociálne interakcie stimulujú mozog a podporujú jeho schopnosť vytvárať si funkčné „obchádzky“ v prípade poškodenia.
Význam nefajčenia v roku 2025 zvýraznila aj analýza, podľa ktorej ľudia, ktorí prestali fajčiť v strednom veku, časom znížili riziko úpadku kognitívnych schopností. Približne do desiatich rokov sa ich riziko demencie priblížilo k ľuďom, ktorí nikdy nefajčili, informuje The Guardian.
Demenciu dokážu odhaliť aj krvné testy. Viac sa dozviete v reportáži: