Extrémne horúčavy dýchajú na krk zdraviu. Všímajte si varovné signály a upravte svoj denný režim

Opakované vlny horúčav sa neprejavujú iba únavou a smädom. Nová analýza dlhodobých zdravotných dát naznačuje, že spôsobujú rýchlejšie biologické starnutie, píše Euronews.

Účinok je porovnateľný s následkami fajčenia, alkoholu alebo nedostatku pohybu. Najviac zasahuje tých, ktorí trávia dni na slnku pri manuálnej práci, obyvateľov vidieka a komunity s obmedzenou klimatizáciou.

Autori štúdie vyhodnotili pätnásť rokov zdravotných záznamov takmer 25-tisíc dospelých. Priemerný biologický vek účastníkov bol 46 rokov. Počet dní s vlnou horúčav v mieste, kde ľudia žili, porovnali s tým, ako sa menil ich biologický vek.

Biologický vek vypočítali z bežných ukazovateľov ako krvný tlak, markery zápalu, cholesterol či funkcie pľúc, pečene a obličiek. Výsledky boli prekvapivé. Stačili štyri dodatočné dni s vlnou horúčav počas dvoch rokov a biologický vek vzrástol približne o deväť dní.

Vplyv druhu práce a klimatizácie

Riziko nebolo rovnomerné. Vyššie hodnoty videli u ľudí, ktorí pracujú manuálne a žijú v horúcich regiónoch bez širokej dostupnosti klimatizácie. 

Výskumníci odporúčajú základné adaptačné kroky. Používať klimatizáciu, ak je k dispozícii, vyhľadávať tieň a prispôsobiť denný režim teplu.

Vedúci výskumu Cui Guoz z Univerzity v Hongkongu upozornil, že ak sa vystavenie bude sčítať celé desaťročia, následky budú výrazne väčšie, než naznačujú krátke časové úseky.

Dôležité je pochopiť, čo vlastne vlna horúčav znamená. Ide o dlhšie obdobie nezvyčajne vysokých teplôt vzhľadom na miestne podmienky. 

Krátkodobo extrémne teplo výrazne zaťažuje organizmus. Potenie a presun krvi ku koži ochladzujú, no zároveň zaťažujú srdce a obličky.

Nástrahy horúčav

Bez tekutín a oddychu hrozí dehydratácia a vyčerpanie z tepla a v ťažkých prípadoch aj úpal. Dlhé a opakované epizódy môžu zhoršovať chronické diagnózy srdca, dýchacích ciest a obličiek.

Vedci sa domnievajú, že k tomu prispieva kumulatívne poškodenie buniek vrátane poškodenia DNA, oxidačného stresu a dlhodobého zápalu.

Nové zistenia zapadajú do reality zrýchľujúcej sa klimatickej krízy. Vlny horúčav sú dlhšie, častejšie a intenzívnejšie. Európa patrí medzi najviac zasiahnuté regióny. 

V roku 2024 podľa medzinárodnej siete World Weather Attribution pribudlo v priemere približne 41 dní nebezpečného tepla. V lete 2022 sa naprieč Európou odhadovalo takmer 63 tisíc úmrtí súvisiacich s horúčavami.

Horúčavy zasahujú aj pracoviská. Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že tepelnému stresu je vystavených viac ako 2,4 miliardy pracujúcich.

Teplo a pracovné úrazy

Teplo prispieva k viac ako 22 miliónom pracovných úrazov ročne a takmer 19-tisíc úmrtiam. Paneurópska komisia pre klímu a zdravie zvolaná regionálnym riaditeľom WHO Hansom Klugem varovala, že extrémne počasie už predstavuje mimoriadnu situáciu vo verejnom zdraví.

Britský denník The Guardian navyše informoval, že u ľudí pracujúcich vonku sa odhadovaný prírastok biologického veku v priemere dosiahol až 33 dní

Zároveň opísal mierne slabnúci efekt v čase, pravdepodobne vďaka prispôsobeniu v podobe širšieho používania klimatizácie.

Autori štúdie kontrolovali známe životné návyky, no nemali detailné údaje o bývaní či o tom, kto klimatizáciu skutočne používa. Tieto nejasnosti vysvetľujú, prečo je dôležité cielene chrániť zraniteľné skupiny a lepšie plánovať zdravotnú starostlivosť. 

Horúčavy nepredstavujú iba krátky šok. Tam, kde sa opakujú, zrýchľujú biologické starnutie a postupne zvyšujú zdravotnú záťaž spoločnosti. Riešením je kombinácia prevencie a adaptácie. 

Pozrite si reportáž o zdravotných rizikách spôsobených horúčavami: