Každý tretí tínedžer nemá rád svoje telo. Niektorí pristupujú k drastickým riešeniam
Prieskum v základných a stredných školách priniesol alarmujúce zistenia. Odborníci upozorňujú, že nespokojnosť s vlastným telom môže viesť až k poruchám príjmu potravy. Táto lavína sa medzi deťmi šíri rýchlo, spomaliť ju môže osveta.
Tínedžeri riešia svoj nos či kilá navyše. Starosti im pridáva aj takzvaný bodyshaming – ponižujúce komentáre na vzhľad. S nimi sa podľa prieskumu stretáva 43 percent tínedžerov.
Za projektom Chuť žiť stojí aj Valentína Sedíleková, ktorá si sama prešla poruchou príjmu potravy. Doviedla ju k tomu nespokojnosť s vlastným telom aj posmešky iných. To sú často spúšťače týchto problémov.
„Poukazujeme na to, že na tom veľmi záleží, keď niekomu povieme, aký je škaredý. Výzor, vzhľad a hmotnosť – to sú najčastejšie dôvody šikany. Tým sa deťom prepája, že sú v niečom zlé a vadné,“ vysvetlila.
Prečítajte si tiež:
Ideály krásy
Jedna vec je, že dievčatá a chlapci v puberte sú veľmi zraniteľní a citliví na svoj výzor. Druhá, že ich zásadne ovplyvňuje, čo vidia na sociálnych sieťach a v spoločnosti.
„Ako spoločnosť stále nemáme akceptované, že ľudské telá sú rôzne. V spoločnosti je prevažujúci názor, že len chudý človek je zdravý a môže niečo dosiahnuť. Na človeka, ktorý má nadváhu, sa pozeráme ako na človeka, ktorý sa o seba nestará alebo si môže za to sám,“ popísala sociologička Katarína Čavojská.
A toto je dôsledok – tretina mladých si myslí, že štíhli ľudia sú úspešnejší a šťastnejší. Takmer 40 percent priznáva, že nemajú radi svoje telo. Takmer pätina mladých ľudí je ochotná ohroziť svoj zdravotný stav, aby dosiahli chudší vzhľad.
Prečítajte si tiež:
Môže to viezť k anorexii či bulímii
To je len krok k anorexii, bulímii a iným poruchám príjmu potravy. Mladí sa podľa odborníčok musia dozvedieť, čo je pre ich zdravie dobré. Programom Chuť žiť doteraz prešli žiaci v 200 školách – po skončení sa podľa odborníčok začali vnímať inak.
„Je veľmi dôležité, aby si tú prevenciu nielen prechádzali, ale aby keď si všimnú, že sa necítia dobre a majú odvahu sa zdôveriť, aby dostali citliví prístup, aby dokázali napríklad do toho zapojiť rodičov,“ dodala Sedíleková.
Najbližší rok sa sústredia aj na školské psychologičky, aby mohli včas odhaliť signály, že dieťa zažíva bodyshaming alebo bojkotuje svoje telo.
Pozrite si aj príbeh mladej Michaely, ktorá o svojich problémoch prehovorila pred kamerou:
