Na známej fotke z koncentračného tábora je aj pán Juraj. Vyrozprával strhujúci príbeh svojej rodiny
Pred 80 rokmi vojská Červenej armády oslobodili najväčší vyhladzovací tábor na svete - Auschwitz Birkenau. Státisíce ľudí na tomto mieste počas režimu Adolfa Hitlera vydýchlo naposledy. Tí, ktorí prežili, nikdy nezabudnú na zverstvá, ktoré nemeckí vojaci napáchali a čoho boli očitými svedkami. Pozrite si silnú spoveď Slováka, ktorý si prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi a na vlastnej koži zažil nacistické besnenie.
Naftali Fürst, vtedy ešte Juraj, sa narodil v roku 1932 a ako sám hovorí, holokaust sa preňho začal už v roku 1938.
S rodinou sa museli z Petržalky presťahovať do Bratislavy pre začlenenie tejto časti k nacistickému Nemecku.
O tri roky neskôr začali Židov na Slovensku prenasledovať a aj s rodinou sa musel skrývať.
V roku 1942 sa rodina dostala do seredského tábora. Odtiaľ odchádzali transporty Židov priamo do vyhladzovacích táborov.
Prečítajte si tiež:
V Seredi videl naposledy mnohých blízkych
Vďaka tomu, že ich otec bol šikovný stolár, rodina vydržala v Seredi dva roky. Ich blízki také šťastie nemali a tábor v Seredi bol miestom, kde pán Juraj videl naposledy mnohých príbuzných.
Rodine sa z tábora podarilo utiecť do Piešťan, kde sa skrývali u starej mamy. Rozhodli sa rozdeliť, aby ich spolu nechytili.
Na slobode ostali len pár dní a gestapo ich postupne pochytalo okrem otca, ktorý išiel k partizánom.
Pán Juraj s ostatnými sa opäť dostal do Serede, kde sa vyhli najbližšiemu transportu klamstvom, že sú poloviční židia. No jeho babku poslali priamo do Osvienčimu.
V tom čase už Židia vedeli, že ich do Poľska neposielajú pracovať. Preto bolo dôležité ostať čo najdlhšie na Slovensku.
Brata pána Juraja vyslali z tábora pohľadať otca. Nikoho sa mu však nepodarilo presvedčiť, aby zaklamal, že je ich nežidovský otec.
Prečítajte si tiež:
Útek sa nevydaril
Získal síce falošné papiere, ale v tábore im neuverili. Medzitým ich skutočného otca chytili a poslali späť do Serede.
Chvíľu sa im darilo tajiť, že nie sú rodina, ale nakoniec ich odhalili a veliteľ tábora im dal na výber.
Rodina sa ani v transporte nevzdala. Naplánovali si, že počas cesty vyskočia z idúceho vlaku. Otec dal rodine jasný príkaz: Prežiť.
Útek sa však nevydaril, pretože väzni spanikárili a začali kričať. Keď vlak zastavil, ocitli sa priamo v pekle.
Po príchode neprešli známou selekciou väzňov, ale poslali ich rovno do barakov. Pán Juraj hovorí o ďalšom zázraku.
Prvého novembra 1944 sa údajne v Osvienčime prestalo posielať do plynu. A tak sa ich novým domovom stal Birkenau.
Chlapcov oddelili od mamy a potom aj od otca. Pán Juraj spomína na nekonečne dlhé apely, kde ich Nemci pravidelne rátali.
Pán Juraj sa spolu s bratom dostali do detského bloku, kde už nebolo veľa rovesníkov. Keď sa v tábore ešte zabíjalo v plynových komorách, zvykli odtiaľ vyberať deti, aby naplnili kapacity.
Časom sa bratia dostali do menšieho tábora s názvom Budy, kde museli pracovať.
Prečítajte si tiež:
Pochod smrti
Istota netrvala dlho, hoci už z diaľky počuli osloboditeľské vojská. Nemci im totiž oznámili, nech sa pripravia na dlhú cestu, dnes známu ako pochod smrti.
Bratia sa chceli v tábore schovať, no zo strachu, že Nemci tábor zrovnajú so zemou a oni umrú, sa vybrali na pochod.
Bratia sa preto držali vpredu, aby neriskovali zastrelenie. Následne prišli k otvoreným vagónom plných snehu a v nich v mínus 25 stupňoch putovali do Buchenwaldu.
V tomto tábore pôsobila podzemná odbojová organizácia, ktorá zachraňovala deti. Vďaka nim sa dostali do detského bloku a mali lepšie podmienky, ale pán Juraj ochorel a takmer zomrel.
Útočisko našiel v táborovom nevestinci, kam ho poslali. Tam sa oňho ženy postarali a počkal tam do oslobodenia. Jeho brata deň pred oslobodením odviedli a nevedel kam.
Juraj si po vojne spomenul na otcov príkaz - prežiť a dostať sa do Bratislavy na Šulekovu ulicu.
Prišiel tam ako prvý a trpezlivo počkal na ostatných. Holokaust prežil jeho brat, otec aj matka.
Prečítajte si tiež:
Trápenie sa neskončilo ani po vojne
Holokaustom sa to však neskončilo. Ľudia, ktorí prežili nacistické besnenie v koncentračných táboroch, si žiaľ, bolesť a traumy niesli so sebou celý život.
Zaradenie do bežného života preto nebolo jednoduché. Mnohí preživší nikdy nezabudli.
Pán Juraj s rodinou bývali po vojne opäť na Slovensku a nechceli odísť z krajiny.
Rodina začala opäť dostávať otázky typu: Kde bývate? Aký máte majetok a koľko vás je? Preto sa rozhodli odsťahovať sa do Izraela, kde pán Juraj - teraz už Naftali dodnes žije.
O hrôzach holokaustu roky mlčal. No po 60 rokoch sa rozhodol opäť prehovoriť, aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo.
Prečítajte si tiež:
Následky holokaustu znáša dodnes
Tak isto ako pán Juraj s rodinou, tak aj mnohí ďalší našli útočisko v Izraeli alebo v Spojených štátoch a dodnes znášajú následky holokaustu.
Pán Fürst každý rok navštevuje Buchenwald, dokonca je prezidentom bývalých väzňov tohto tábora a na jednej z najznámejších fotiek z táborov smrti sa priamo nachádza.
Opätovne navštívil aj Osvienčim, kde je aj v týchto chvíľach pri 80. výročí oslobodenia. Zároveň intenzívne podporuje vybudovanie pamätníka v Seredi na bývalom apelplatzi, kde mnohí naposledy videli svojich blízkych a odkiaľ mnohí putovali na istú smrť do vyhladzovacích táborov.
