Pravidelný pohyb chráni váš mozog. V ktorom veku je najdôležitejší?
Nová štúdia ukazuje, že pravidelný pohyb významne znižuje riziko demencie, a to nielen u zdravých ľudí, ale aj u tých s genetickou predispozíciou. Dôležité je hýbať sa nielen v mladosti, ale najmä v strednom a staršom veku.
Vedci už roky upozorňujú, že pohyb nie je dobrý len pre telo, ale aj pre myseľ. Fyzická aktivita zlepšuje prietok krvi do mozgu, podporuje neuroplasticitu a znižuje chronický zápal – všetko faktory, ktoré chránia pred kognitívnym úpadkom a demenciou. Upozornil na to web Science alert.
Napriek desiatkam rokov výskumov však zostávali otvorené otázky: Pomáha cvičenie v každom veku? Alebo iba mladým? A čo ľudia s genetickou predispozíciou na demenciu – dokáže pohyb aj im priniesť ochranu?
Nový výskum prináša niektoré z najjasnejších odpovedí za posledné desaťročia. Jeho závery podporujú to, čo lekári pacientom často radia: cvičiť sa oplatí. A zároveň prinášajú nové poznatky o tom, že aj ľudia vo veku nad 45 rokov môžu pohybom znižovať riziko demencie – dokonca aj tí, ktorí nesú genetickú predispozíciu.
Čo štúdia ukázala
Vedci sledovali viac než 4 200 ľudí, ktorí sú druhou generáciou účastníkov pôvodnej Framinghamskej štúdie začatej v roku 1948. Účastníci pravidelne podstupovali lekárske prehliadky a sami zaznamenávali svoju fyzickú aktivitu – od bežných pohybov, ako je chodenie po schodoch, až po šport či cvičenie.
Na základe veku ich vedci rozdelili do troch skupín: mladá dospelosť (26–44 rokov), stredný vek (45–64 rokov) a staršia dospelosť (65 a viac rokov). Potom sledovali, koľko ľudí sa u jednotlivých skupín rozvinula demencia, a porovnávali to s úrovňou pohybu. Zohľadnili aj genetické riziko pre Alzheimerovu chorobu (alelu APOE ε4).
Počas sledovania sa u 567 účastníkov (13 %) rozvinula demencia, väčšinou v staršej vekovej skupine. Ľudia, ktorí sa hýbali stredne alebo intenzívne v strednom a neskoršom veku, mali až o 41–45 % nižšie riziko demencie než tí, ktorí sa takmer nehýbali. Pohyb v mladosti však riziko výrazne neovplyvnil.
Význam a obmedzenia
Štúdia potvrdzuje, že cvičenie prospieva mozgu a znižuje riziko demencie. Jej silnou stránkou je veľký počet účastníkov, dlhodobé sledovanie a zapojenie genetických faktorov.
Medzi obmedzenia patrí, že aktivita bola väčšinou samoohlásená a nie je jasné, ktorý typ pohybu je najefektívnejší. Tiež mladšia veková skupina obsahovala málo prípadov demencie a väčšina účastníkov bola európskeho pôvodu, takže výsledky nemusia platiť pre všetky populácie.
Jediné, čo si z toho treba zapamätať, je hýbať sa – kedykoľvek a v každom veku. Pohyb v strednom a neskoršom veku môže významne pomôcť chrániť mozog pred demenciou.
Pravidelný pohyb vraj dokáže predĺžiť aktívnu starobu o viac ako 10 rokov. Pozrite si archívnu reportáž, v ktorej sa dozviete viac: